Ivan Čarnogurský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ivan Čarnogurský
slovenský manažér a politik
Poslanec Slovenskej národnej rady
V úrade
1990 – 1992
Poslanec Federálneho zhromaždenia (SĽ)
V úrade
6. júna 1992 – 31. decembra 1992
Biografické údaje
Narodenie27. máj 1933
Bratislava, Česko-Slovensko
Úmrtie9. november 2022 (89 rokov)
Bratislava, Slovensko
Politická stranaKDH
Alma materSVŠT v Bratislave
VŠE v Bratislave
Rodina
RodičiaPavol Čarnogurský
SúrodenciMarina Čarnogurská
Ján Čarnogurský
Oľga Slivková
Pavol Čarnogurský ml.

Ing. Ivan Čarnogurský (* 27. máj 1933, Bratislava – † 9. november 2022, Bratislava)[1] bol slovenský manažér, riaditeľ podniku Hydrostav Bratislava a politik, spoluzakladateľ Kresťanskodemokratického hnutia, po Nežnej revolúcii poslanec Slovenskej národnej rady a poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, brat politika a slovenského expremiéra Jána Čarnogurského.[1][2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyrastal u starej mamy vo Vajnoroch a po vypuknutí druhej svetovej vojny v Malej Frankovej na Zamagurí.[2] Vyštudoval strojárstvo na SVŠT v Bratislave a riadenie na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. V rokoch 1958 – 1989 pôsobil ako inžinier na rôznych postoch, postupne na vedúcich pozíciách. V rokoch 1969 – 1970 riadil výstavbu letiska v meste Násiríja v Iraku,[3] podieľal sa na projektovaní aj výstavbe vodného diela Gabčíkovo.[4]

Koncom roku 1989 patril medzi zakladateľov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), spoločne so svojim bratom Jánom Čarnogurským.[5][6]:1388 Vo voľbách v roku 1990 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady a podpredsedom SNR.[6]:1395 Vo voľbách v roku 1992 bol za KDH zvolený do Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, kde pôsobil od 6. júna 1992 až do zániku Československa 31. decembra 1992.[7]

Od 90. rokov pôsobil ako manažér, v rokoch 1990 – 1995 bol generálnym riaditeľom podniku Hydrostav Bratislava, za ktorý sa v rokoch 1993 – 1994 podieľal na konštrukcii plavebných komôr v Egypte na Níle. V rokoch 1995 – 2002 potom pôsobil ako riaditeľ firmy IPEC Projekt, s.r.o. Bratislava[8] a od roku 2002 viedol firmu KORS a. s. Bratislava. Od roku 2003 zasadal v predstavenstve organizácie East-West Economic Club Bavaria a od roku 2004 zasadal v organizácii European Economic Senate, ktorá združuje európskych podnikateľov (od roku 2006 ako jej viceprezident). Od roku 2010 zasadal ako podpredseda v predstavenstve Republikovej únie zamestnávateľov. V roku 2011 sa stal predsedom čínsko-slovenskej spoločnosti European Investment Traskontinental a. s.[3]

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Bol synom Pavla Čarnogurského, bratom politika Jána Čarnogurského, Pavla Čarnogurského ml., sinologičky Mariny Čarnogurskej a prekladateľky Oľgy Slivkovej.[9][10]

Publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • ČARNOGURSKÝ, Ivan. Kupredu hurááá : ako sme budovali socializmus. 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 2020. 444 s. ISBN 978-80-569-0691-0.
  • ČARNOGURSKÝ, Ivan. Varúúúj : ako sme búrali socializmus. 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 2021. 364 s. ISBN 978-80-569-0780-1.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b TASR. Vo veku 89 rokov zomrel politik I. Čarnogurský. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-11-09. Dostupné online [cit. 2022-11-11].
  2. ↑ a b Ivan Čarnogurský [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2020-07-17, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
  3. ↑ a b CURRICULUM VITAE : Ing. Ivan ČARNOGURSKÝ [online]. bosmip.eu, 2012. Dostupné online. Archivované 2016-12-01 z originálu.
  4. ↑ HÜBEL, Jozef. Som hrdý na Vodné dielo Gabčíkovo, horory ekológov sa dodnes nenaplnili, tvrdí jeho staviteľ Ivan Čarnogurský [online]. parlamentnelisty.sk, 2017-12-18, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
  5. ↑ BOBULA, Peter. História KDH [online]. Bratislava: Kresťanskodemokratické hnutie, [2012], [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
  6. ↑ a b MAREK, Pavel; MALÍŘ, Jiří. Politické strany (vývoj politických stran a hnutí v českých zemích a Československu 1861-2004). [Brno] : Doplněk, 2005. 1826 s. ISBN 978-80-7239-179-0.
  7. ↑ Ing. Ivan Čarnogurský [online]. Praha: Poslanecká sněmovna parlamentu ČR, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
  8. ↑ IPEC Projekt, s.r.o. In: Obchodný register na internete [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
  9. ↑ ČARNOGURSKÝ Pavol 22.1.1908-27.12.1992. In: Biografický slovník českých zemí [online]. Praha: Historický ústav AV ČR, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.
  10. ↑ Oľga Slivková: Podľa toho, ako sa cítime, sa odrátava náš vek [online]. Bratislava: Slovenská katolícka charita, 2012-08-07, [cit. 2022-11-11]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ivan Čarnogurský na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ivan_Čarnogurský&oldid=7744812“