Ľudovít Bazovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľudovít Bazovský
slovenský advokát, politik
Ľudovít Bazovský
Narodenie22. júl 1872
Závada, Slovensko
Úmrtie10. december 1958 (86 rokov)
Ľubochňa, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ľudovít Bazovský
Spomienková tabuľa venovaná JUDr. Ľudovítovi Bazovskému na nám. Republiky v Lučenci.

Dr. Ľudovít Bazovský (* 22. júl 1872, Závada – † 10. december 1958, Ľubochňa) bol slovenský advokát, politik, predseda Matice slovenskej v Lučenci a prvý starosta spolku Sokol Lučenec.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Kežmarku. Roku 1899 [1]vyštudoval právo v Budapešti. Tu sa začal aj politicky angažovať proti sociálnemu útlaku na robotníckych zhromaždeniach. Od roku 1900 advokát v Lučenci. V slovenskom národnom hnutí bol aktívny v oblasti kultúry a politiky: v rokoch 1894 – 1896 člen Slovenského spevokolu v Martine. V roku 1910 sa zúčastnil na Slovanskom zjazde v Sofii. Funkcionár SNS a evanjelickej cirkvi. Počas prvej svetovej vojny podporoval aktivity Matúša Dulu. V roku 1918 sa stal členom výkonného výboru Slovenskej národnej rady a signatárom Martinskej deklarácie. V rokoch 1918 – 1919 bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia. Po vzniku ČSR prvý novohradský župan (1919 – 1920).

Z pohľadu dejín Slovenska sa považuje za rozporuplnú osobnosť, keďže neskôr sa stal členom maďarskej Strany nezávislosti, angažoval sa v Kossuthovej vládnej strane a dištancoval sa od martinských národniarov. V roku 1935 bol súdený česko-slovenskými orgánmi za úsilie o revíziu trianonskej zmluvy a pripojenie Slovenska k Maďarsku. V rokoch 1938 – 1940 pôsobil v službách národnostného oddelenia pri predsedníctve maďarskej vlády v Budapešti.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec bol Daniel Bazovský, matka Zuzana rod. Skalošová a brat Koloman Bazovský. Vo februári 1901 sa oženil s Boženou Hermínou Fajnorovou (* 1879 - † 1957), dcérou senického advokáta Štefana Fajnora.[1]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • pamätná tabuľa na mieste jeho domu v Lučenci
  • spomienková tabuľa v Lučenci
  • pamätný hrob v Lučenci
  • pomenovanie ulíc v Lučenci

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • HOLEC, Roman: Zabudnuté osudy : Desať životných príbehov z novodobých slovenských dejín. Martin : Matica slovenská, 2001. 263 s. ISBN 8070906294
  • ŠRÁMKOVÁ, Angelika: Ľudovít Bazovský – nezlomný rodák slovenský? Prešov : Universum, 2014. 268 s. ISBN 978-80-89046-82-9

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b DONČOVÁ, Angelika. Politické aktivity Ľudovíta Bazovského v Lučenci a okolí (1900 - 1914). Historický časopis (Bratislava: Historický ústav SAV), 2012, roč. 59, čís. 2, s. 146-147. Dostupné online [cit. 2021-09-28]. ISSN - 2575 0018 - 2575.

 Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]