Anna Zemanová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Anna Zemanová
Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
od 23. marec 2016
Predsedníčka poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita
Momentálne v úrade
od 2020
Predchodca Natália Blahová
Poslankyňa zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja
V úrade
2009 – 2017
Starostka mestskej časti Bratislava – Vajnory
V úrade
2002 – 2006
Predchodca Marian Pružina Ján Mrva Nástupca
Biografické údaje
Narodenie12. september 1959 (64 rokov)
Topoľčany, ČSR
Politická stranaSaS (od 2012)
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Profesiaekologička, politička
Národnosťslovenská
Rodina
Deti4

RNDr. Anna Zemanová, rod. Sedláková (* 12. september 1959, Topoľčany) je slovenská environmentalistka a politička. Od roku 2016 je poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita (SaS), kde je členkou Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Zároveň je predsedníčkou poslaneckého klubu strany SaS. V SaS pôsobí od roku 2009 ako tímlíderka pre životné prostredie. Je matkou štyroch detí a má dve vnúčatá. Ako folkloristka sa angažuje vo Vajnorskom okrášľovacom spolku.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa 12. septembra 1959 v Topoľčanoch, kde jej rodičia v tom čase pracovali. Absolvovala tam aj prvý ročník základnej školy. Základnú školu už ukončila v Bratislave. Následne nastúpila na Gymnázium Ladislava Novomeského na Tomášikovej ulici v Bratislave (1974 – 1978). Vysokoškolské vzdelanie získala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde ukončila odbor Inžinierska geológia, hydrogeológia a úžitková geofyzika. Na Katedre inžinierskej geológie pôsobila rok ako odborná asistentka. Po materskej dovolenke pracovala ako inšpektorka ochrany prírody v Obvodnom národnom výbore Bratislava V a v rokoch 1991 – 1992 ako odborná referentka v oblasti ochrany prírody na Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava. V rokoch 1992 – 1993 bola riaditeľkou Strediska štátnej ochrany prírody v Bratislave. Spoluzakladala mimovládne združenie Asociácia priemyslu a ochrany prírody – APOP, kde pôsobila ako výkonná riaditeľka až do jej zvolenia za starostku mestskej časti Bratislava – Vajnory v roku 2002. Po ukončení volebného obdobia prijala výzvu na vytvorenie Oddelenia komunálnych úverov v Istrobanke a v činnosti špecialistky pre samosprávy pokračovala aj v nástupníckej ČSOB. Od roku 2011 pracovala ako SZČO pre viaceré súkromné spoločnosti ako manažérka pre životné prostredie a vodohospodárka.[1][2]

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1998 – 2002 pôsobila ako poslankyňa miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava - Vajnory. V komunálnych voľbách v roku 2002 bola zvolená za starostku Vajnor ako kandidátka koalície , DS a SZS.[3] Funkciu vykonávala v rokoch 2002 – 2006. Ako starostka prispela k oživeniu folklórnych tradícií a zručností vo Vajnoroch, zaviedla tradíciu vajnorských dožiniek, pripravila úvodný projekt Malokarpatsko šúrskej cyklomagistrály, ktorá sa v neskoršom období transformovala na cyklotrasu JURAVA.[chýba zdroj]

V roku 2005 kandidovala za stranu VPRED do vo voľbách do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) za obvod Bratislava III. Získala 886 hlasov a nebola zvolená.[4]

V krajských voľbách v roku 2009 bola ako historicky prvá kandidátka za stranu Sloboda a Solidarita zvolená za poslankyňu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), získala 856 hlasov v obvode č. 5.[5] Na BSK pôsobila ako členka Komisie pre životné prostredie a neskôr aj ako predsedníčka Finančnej komisie.

Do krajského zastupiteľstva kandidovala opäť v roku 2013, kedy bola zvolená za poslankyňu ako kandidátka koalície SDKÚ-DS, SZ, OKS, SMK-MKP, SaS, MOST-HÍD a KDH so ziskom 1 711 hlasov.[6]Celkovo na BSK pôsobila dve volebné obdobia – do roku 2017. V rámci práce poslankyne BSK sa aktívne podieľala na príprave a tvorbe nového územného plánu kraja a konsolidácii finančnej situácie kraja. Zasadila sa za obnovu zatvorenej plavárne na SOŠ Na pántoch 9 v Bratislave, ako aj za využitie opustených priestorov v majetku župy pre projekt Nová Cvernovka a pre projekt komunitného centra Stará jedáleň. Zasadila sa za zavedenie prelomového dotačného mechanizmu z rozpočtu kraja, v ktorom sa po prvýkrát umožnilo financovať i projekty pre životné prostredie.

Tímlíderkou a autorkou programu SaS pre životné prostredie je od roku 2009. Do strany vstúpila v roku 2012. Vo voľbách v roku 2016 a 2020 bola zvolená ako poslankyňa NR SR. Obe volebné obdobia pôsobila ako členka Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Od roku 2019 do roku 2020 pôsobila ako náhradná členka Výboru pre európske záležitosti potom, ako bol Eugen Jurzyca z SaS zvolený za poslanca Európskeho parlamentu a v súčasnosti pôsobí aj ako členka Výboru pre obranu a bezpečnosť. Vo volebnom období 2020 – 2023 je tiež predsedníčkou poslaneckého klubu SaS.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Ako riaditeľka APOP stála za revitalizáciou Vajnorských jazierŠtrkoveckého jazera v Bratislavskom Ružinove. Spolutvorila tiež projekt záchrany a obnovy vodného režimu Národnej prírodnej rezervácie Šúr.

Ako geologička dlhodobo presadzuje dôslednú sanáciu Vrakunskej skládky, z ktorej unikajú toxické látky do Žitného ostrova.[7]

Bojovala i za ochranu vodárenského zdroja Sihoť, kde okrem iného navrhovala zastavenie ťažby dreva, realizáciu opatrení na vodohospodárskych zariadeniach, zavedenie III. stupňa ochrany.[8]

Za stranu SaS dlhodobo presadzovala novelu zákona „zviera nie je vec“, ktorou sa zo zvieraťa stáva živý tvor, zabraňuje sa týraniu a množiteľským mafiám.[9]

V parlamente úspešne bojovala spolu s kolegom z SaS Karolom Galekom o zastavenie „biomasakra“, dotovania výroby elektrickej energie z drevnej štiepky. V zákone sa upravila definícia biomasy, považuje sa za ňu už len drevo z energetických porastov, nie zdravých stromov. Aktívne sa zasadzuje za transformáciu regiónu hornej Nitry a zastavenie dotácie výroby elektriny spaľovaním uhlia. Dlhodobo sa angažuje za zastavenie holorubov v slovenských lesoch a bojuje za účinnú ochranu prírody.[10]

Záujmy[upraviť | upraviť zdroj]

Príroda, lyžovanie, folklór – zakladateľka a členka správnej rady FS Vajnorský okrášľovací spolok.[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-10-21]. Dostupné online. Archivované 2018-12-16 z originálu.
  2. https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=969&CisObdobia=7
  3. SME.sk. VAJNORY. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-12-10. Dostupné online [cit. 2023-05-23]. ISSN 1335-4418.
  4. The election to the bodies of self-governing regions 2005 [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.
  5. Voľby do orgánov samosprávnych krajov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.
  6. bratislavskykraj.sk, [cit. 2023-05-23]. Dostupné online.
  7. [1]
  8. https://annazemanova.blog.sme.sk/c/413764/ochrana-sihote-lezi-na-stole.html
  9. https://www.facebook.com/301188353351405/photos/a.335129873290586.1073741835.301188353351405/1030760930394140/
  10. https://annazemanova.blog.sme.sk/c/423630/biomasaker-dva-riadky-v-zakone.html
  11. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-10-21]. Dostupné online. Archivované 2020-09-19 z originálu.