Antonio Canova

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Antonio Canova
taliansky sochár
autoportrét z roku 1792
autoportrét z roku 1792
Narodenie1. november 1757
Possagno pri meste Bassano
Úmrtie13. október 1822 (64 rokov)
Benátky
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Antonio Canova

Antonio Canova (* 1. november 1757, Possagno pri meste Bassano – † 13. október 1822, Benátky) bol taliansky sochár, hlavný predstaviteľ talianskeho klasicizmu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Po vyučení u Torrettiho sa Canova roku 1775 osamostatnil. Jeho diela, ako napríklad Orfeus a Eurydika z roku 1776 (dnes v Museo Correr) vznikli na objednávku benátskych patricijov.

Roku 1779 odišiel Canovas do Ríma, kde bol hosťom benátskeho veľvyslanca. Tam tvoril diela s prevažne antickými a mytologickými témami. Po obsadení Ríma francúzskou armádou v roku 1798, odišiel späť do Benátok. Od roku 1802 bol vrchným kustódom umeleckých zbierok Cirkevného štátu.

Jeho zákazníkmi a patrónmi boli príslušníci rodiny Bonaparte, neskorším významným klientom a ochrancom VI. vojvoda z Bedfodu.

Nahota bola v dielach Canovas, umelca výrazne ovplyvneného gréckou plastikou, úplne bežná. Keď sa však jeho modelom stala Paulina Borghese, najmladšia sestra Napoleona Bonaparte, vtedy už cisára Napoleona I., a pózovala mu celkom nahá, vyvolala táto udalosť spoločenský škandál.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]