Apertúrová syntéza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Apertúrová syntéza je rádioastronomická metóda pozorovania, pri ktorej sa dosahuje zvýšená smerová citlivosť využitím veľkého počtu malých parabolických rádioteleskopov namiesto jedného veľkého. Rozličnou kombináciou spojení jednotlivých článkov nepohyblivej siete rádioteleskopov a využitím pohybu Zeme, prípadne aj premiesťovaním rádioteleskopov sa pomocou interferencie dosahuje vysoká rozlišovacia schopnosť (interferometer).

Najväčší systém rádioteleskopov pre apertúrovú syntézu je v Cambridge. Má dĺžku 5 km a navrhol ho M. Ryle, iniciátor metódy apertúrovej syntézy.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.