Barcelona

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
O rovnomennej provincii pozri Barcelona (provincia).
Barcelona
mesto
Vlajka
Erb
Krajina Španielsko Španielsko
Autonómne spol. Katalánsko
Provincia Barcelona
Nadmorská výška 12 m n. m.
Súradnice 41°23′S 2°11′V / 41,383°S 2,183°V / 41.383; 2.183
Rozloha 101,4 km² (10 140 ha)
 - aglomerácie 803 km² (80 300 ha)
Obyvateľstvo 1 621 537 (2009)
 - aglomerácie 4 200 000
 - okresu 5 000 000
Hustota 15 991,49 obyv./km²
 - aglomerácie 5 230 obyv./km²
Primátor Jordi Hereu i Boher
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 08001–08080
Tel. predvoľba 34 (Španielsko) + 93 (mesto)
Poloha mesta v rámci Španielska
Poloha mesta v rámci Španielska
Obvody mesta
Obvody mesta
Wikimedia Commons: Barcelona
Webová stránka: http://www.barcelona.cat
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Barcelona je hlavné mesto Katalánska a provincie Barcelona. Má 1,6 milióna obyvateľov (v aglomerácii však vyše 3 milióny). Leží na pobreží Stredozemného mora na severovýchode Španielska. Po Madride je druhým najväčším španielskym mestom.

Chrám Sagrada Familia.

Barcelona patrí medzi najvýznamnejšie španielske mestá; svojou polohou a relatívnou blízkosťou pri francúzskych hraniciach je pre veľa Európanov ľahšie dostupná ako Madrid.

Mesto je sídlom arcibiskupa, má niekoľko univerzít a vysokých technických a obchodných škôl a rad významných knižníc. Zároveň je dôležitým priemyselným centrom severovýchodného Španielska a vôbec najväčším obchodným a priemyselným centrom celého Španielska. Okolitý kraj je bohatý na suroviny.

V meste je niekoľko liniek metra a veľké medzinárodné letisko El Prat.

Podnebie je stredomorské prímorské.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bola založená asi Feničanmi alebo Kartágincami. Potom to bola rímska kolónia. Od 3. storočia po Kr. sídlo „Barcinona“. V 4. storočí tu bolo založené biskupstvo. Roku 415 dobytá Vizigótmi, okolo roku 717 Arabmi, roku 801 Franskou ríšou. V 10. a 11. storočí centrum Katalánska (barcelonské grófstvo). V 12. storočí, po roku 1137 (zjednotenie Katalánska a Aragónska), to bolo centrum zjednoteného Aragónskeho štátu a centrum stredomorského obchodu. V 13. storočí dostala Barcelona mestské privilégiá. Po roku 1442 (únia Aragónska s Neapolskom) došlo k úpadku mesta.

V rokoch 1803 – 1813 ju okupoval Napoleon. Od konca 19. storočia je mesto najdôležitejším priemyselným centrom Španielska a centrom katalánskeho separatizmu/národného hnutia. V roku 1909 tu vypuklo anarchistické povstanie a v rokoch 1937 – 1939 bola Barcelona hlavným mestom Katalánskej republiky.

V roku 1992 sa tu konali letné Olympijské hry. Pri tejto príležitosti v meste vzniklo viacero významných stavieb.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Nad mestom sa vypína vrch Tibidabo (532 m), na ktorý vedie lanovka.

Srdcom Barcelony je bulvár Ramblas (Las Ramblas). Je nepochybne najživším miestom mesta. Táto pestrá a živá ulica sa tiahne od Plaza Catalunya (námestie s fontánami) až k prístavu (nábrežie s mólom, dominantnou vysokou sochou Krištofa Kolumba a s Morským akváriom), bola pôvodne korytom potoka.

Barcelona je známa plejádou originálnych architektonických stavieb A. Gaudího a jeho súčasníkov. K najznámejším patrí Gaudího chrám Sagrada Familia, symbol mesta. Z jeho veží je nádherný výhľad na celé mesto a jeho okolie. V centre mesta je ďalšia Gaudího známa stavba, dom Milla. V parku Guell, odkiaľ je takisto pekný výhľad, sa nachádza múzeum Gaudího a veľa architektonických zaujímavostí.

Z čias jej najväčšieho rozkvetu sa v meste zachovali početné gotické pamiatky. K slávnym objektom patrí aj „Gotická štvrť“ (Barrio Gótico), ktorú tvorí súbor stavieb ohraničený rímskymi hradbami s dominujúcou gotickou katedrálou svätej Euálie. Medzi najdôležitejšie určite patrí budova radnice Casa de la Ciutat na námestí Plaza Sant Jaume. El Pi je jeden z najstarších kostolov v meste (14. stor.) a jeho veža tvorí jeden z najcharakteristickejších rysov Gotickej štvrte. Na fasáde sa nachádza aj rozmerná rozeta. Za najlepší výtvor katalánskej gotiky sa pokladá chrám Santa María del Mar. Staval sa v 14. storočí.

Na námestí Plaza del Rei stojí múzeum dejín mesta, v ktorého podzemí sú vykopávky z rímskeho obdobia. Kedysi tu boli kúpele s bazénom, našli sa tu aj vodné kanály a amfory. Na tomto námestí stojí aj Palau del Lloctinec, palác vicekráľa zo 16. storočia. Dnes je v ňom umiestnený archív aragónskej koruny.

Kostol Santa Ana stojí dodnes akoby v ústraní, hoci neďaleko Plaza de Catalunya (námestie s fontánami) kypí veľkomestský život. Jeho stavba trvala dve storočia a je charakteristická tým, že zachytáva prechod od románského štýlu ku gotickej architektúre.

Stredoveké lodenice Les Drassanes ležia neďaleko prístavu a sú najväčšie a najzachovanejšie zariadenie tohoto druhu. Boli vybudované v 14. storočí a dnes je v nich múzeum námornej plavby.

Mestskou štvrťou Ribera, ktorej ulice sa križujú v pravých uhloch, vedie ulica Montcada. Existovala už v 12. storočí a bývali v nej najmocnejšie šľachtické rodiny mesta. V palácoch Palau Aguilar a Palau del Baró de Castellet (15. storočie) je dnes Picassovo múzeum. V barokovom paláci Dalmases (17. storočie) sa dochovala gotická kaplnka.

V barokovom kostole La Mercé, ktorý pôvodne patril ku konventu milosrdných bratov, sa uctieva gotická socha ochrankyne a patrónky Barcelony, Božej matky milosrdnej.

V krypte svätej Eulálie pod hlavným oltárom sa nachádza jemne opracovaný alabastrový sarkofág. Oltárne obrazy, ktoré predstavujú svätého Gabriela, svätého Ambrózia, svätého Martina a premenu Krista, sú najcennejšími umeleckými pokladmi katedrály.

Kláštor Pedralbes založila roku 1326 kráľovná Elisenda de Montcada. Rýchly postup stavebných prác spôsobil, že kostol, krížová chodba s tromi galériami a kláštorné budovy, tvoria vzácnu harmonickú jednotu. V presbytériu vedľa oltára je náhrobok zakladateľky.

Morské akvárium v prístave je prvotriedne akvárium so skleneným tunelom pod morskou hladinou.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Barcelona hostila Letné olympijské hry v roku 1992 a tiež sa tu hrali aj zápasy Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1982. Mesto je známe aj skrz jedného z najväčších futbalových klubov v Európe FC Barcelona, päťnásobného víťaza Ligy majstrov. Ďalším prvoligovým klubom sídliacim v tomto meste je RCD Espanyol.

Od roku 1953 sa tu každoročne koná tenisový turnaj Torneo Godó; ktorý je súčasťou Série ATP.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Priemerná teplota v meste[upraviť | upraviť zdroj]

Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec
priemerná teplota °C (°F) 11 14 16 18 31 33 42 35 29 22 17 14
priemerná najmenšia teplota °C (°F) 5 6 8 9 13 17 19 20 17 14 9 6
Source: MSN Weather Archivované 2008-04-15 na Wayback Machine

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Barcelona

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]