Christiaan Huygens

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Christiaan Huygens
holandský fyzik, matematik a astronóm
holandský fyzik, matematik a astronóm
Narodenie14. apríl 1629
Haag, Holandsko
Úmrtie8. júl 1695 (66 rokov)
Haag, Holandsko
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Christiaan Huygens
(plné texty diel autora)
CommonsSpolupracuj na Commons Christiaan Huygens

Christiaan Huygens (* 14. apríl 1629, Haag – † 8. júl 1695, Haag) bol holandský fyzik, matematik a astronóm. Narodil sa v rodine vzdelaného diplomata. Položil základy vlnovej teórie svetla, vysvetlil dvojlom svetla, zostrojil okulár, zaoberal sa teóriou kyvadla, zostrojil kyvadlové hodiny a objavil Saturnov prstenec. Vytvoril ďalekohľad, ktorým v roku 1655 objavil Saturnov mesiac Titan. Patrí medzi zakladateľov počtu pravdepodobnosti.

Matematické práce[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vedeckých kruhoch sa stal Huygens známym dvoma matematickými prácami: Teorémy o kvadratúre hyperboly, elipsy a kruhu a ťažiská ich častí (1651) a Objavy o veľkosti kruhu (1654). K jeho najvýznamnejším prácam patrí Prehľad slávnych úloh (1654). Toto dielo sa zaoberá riešením úloh formulovaných Descartom, Fermatom, Pappom, ale i antickými matematikmi.

Titan[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1655 objavil Christiaan Huygens najväčší mesiac planéty Saturn Titan. Objav zverejnil o rok neskôr.

Kyvadlové hodiny[upraviť | upraviť zdroj]

16. júna 1657 Huygens obdržal patent na kyvadlové hodiny.

Dostredivé zrýchlenie[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1658 vydáva Huygens spis Horologium, o rok neskôr ďalší, v ktorom pojednáva o existencii Saturnových prstencov. Pri štúdiu kruhového pohybu objavil vzťah pre dostredivé zrýchlenie:

na základe ktorého prepočítaval Newton zrýchlenie vyvolané Zemou vo vzdialenosti Mesiaca, a tým určoval i zakrivenie jeho dráhy.

Vlnová teória svetla[upraviť | upraviť zdroj]

Christiaan Huygens sa zaoberal predovšetkým vlnovou teóriou svetla. V roku 1678 vydal Pojednanie o svetle. Z predstavy pozdĺžneho vlnenia odvodil pomocou konštrukcie vlnoplôch priamočiare šírenie svetla a zákon odrazu a lomu svetla, a to nielen pre izotropné telesá, ale i pre islandský vápenec, ktorého dvojlom vysvetľoval pôsobením dvoch vlnoplôch, z ktorých je jedna guľou ako v izotropických telesách, druhá rotačným elipsoidom.

  • 1673 - podrobný fyzikálny rozbor činnosti kyvadla v spise Kyvadlové hodiny.
  • 1690 - Traktát o svetle rozpracoval myšlienku o šírení vĺn zo zdroja pridaním obálky elementárnych vlnoplôch.

Pomenované po ňom[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]