Embryonálna kolonizácia vesmíru

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Embryonálna kolonizácia vesmíru je koncept medzihviezdnej kolonizácie vesmíru predpokladajúci vyslanie robotickej misie na terestrickú planétu (majúcu biosféru), ktorá bude prevážať zmrazené embryá v ranom štádiu vývoja.

Koncept sa snaží vysporiadať s problémom hibernácie ľudí (ktorý dnes nie je technicky uskutočniteľný a podľa mnohých vedcov ani uskutočniteľný nebude; pozri kryonika) na čas stoviek či tisícov rokov potrebných pre medzihviezdny let. Zmrazovanie embryí je už dnes dostupná a používaná technológia.

Po príchode na cieľovú planétu, úplne automatizované roboty vytvoria prvé osady a začnú pestovať plodiny. Potom rozmrazia prvé embryá a nechajú ich vyvinúť sa v umelých materniciach. V protiklade ku viacgeneračným medzihviezdnym lodiam môžu mať takéto vesmírne lode malé rozmery.

Hlavnou prekážkou je vytvorenie úplne autonómnych robotov, umelých materníc a počítačového hardvéru schopného fungovať dlhý čas.

Popri technických problémoch su významné aj etické problémy, zahŕňajúce riziká pre osadníkov v obalsti kvality života. Nie je vôbec isté, či sa takto zrodené deti dopracujú k normálnej ľudskej kultúre v rukách robotov, a to aj napriek informáciam o pozemskej kultúre. Osadníci môžu vytvoriť odlišnú kultúru a spoločnosť s úplne odlišnými normami.

Tento koncept možno využiť aj čiastočne. Vo versmírnej lodi menších rozmerov s dospelou posádkou by cestovala aj sada zmrazených embryí či vajíčok a spermií, aby sa zabezpečila genetická rozmanitosť, ako aj rýchly rozvoj počtu osadníkov v prípade priaznivých podmienok na cieľovej planéte.