František Lipka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
František Lipka
slovenský diplomat, básnik a prekladateľ
František Lipka
Narodenie22. február 1946 (78 rokov)
Bratislava, Slovensko

PhDr. František Lipka (* 22. február 1946, Bratislava) je slovenský diplomat, básnik, prekladateľ a someliér, ktorý prispel k vzniku nezávislej Čiernej Hory.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Lipka študoval slovenčinu, srbčinu a chorvátčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1969). Pracoval ako externý redaktor časopisu Revue svetovej literatúry, spolupracoval s časopismi Smena na nedeľu, Mladá tvorba, Slovenské pohľady a Romboid; striedavo pracoval ako lektor slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade a na Univerzite Komenského v Bratislave, kde prednášal dejiny srbskej a chorvátskej literatúry. Pôsobí tiež ako someliér a od roku 1994 zastáva funkciu predsedu medzinárodnej poroty pre udeľovanie cien Medzinárodnej organizácie viniča a vína (Organisation Internationale de la Vigne et du Vin) so sídlom v Paríži.

Diplomatická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Od konca 80. rokov 20. storočia je činný v oblasti diplomacie. Zastával funkciu veľvyslanca Slovenskej republiky vo Francúzsku, Belgicku a Luxembursku. V roku 2006 sa stal predsedom Referendovej komisie (predsedom volebnej komisie) pre nadchádzajúce referendum o nezávislosti Čiernej Hory [1]. Bol poverený dozorom nad priebehom referenda, jeho výsledkami a garantom dodržiavania spravodlivých a regulárnych volebných procedúr. 22. mája 2006 vyhlásil predbežné výsledky referenda s hlasovaním 55,4% voličov v prospech nezávislosti, čím sa splnilo predtým stanovené kritérium na vyhlásenie nezávislosti vo výške 55% voličov hlasujúcich za odtrhnutie.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Poézii sa začal venovať počas svojho štúdia na univerzite. Debutoval senzitívno-reflexívnou lyrickou zbierkou Štvanica. Jeho poézia jej charakteristická racionálnym prístupom, ktorým sa snaží o prienik do národnej a všeobecnej ľudskej histórie, prinášajúc motívy z dávnej histórie s cieľom pochopenia prítomnosti ľudstva v jeho súčasnom sociálnom, kultúrnom a ekologickom prostredí. Jeho výroky v sebe často nesú nadosobný aspekt, vytvárajúc dojem intelektuálneho a analytického poznania skutočnosti.

František Lipka je tiež významným prekladateľom zo srbčiny, chorvátčiny, slovinčiny a macedónčiny. Vydal antológiu básní Bosny a Hercegoviny, zostavil antológiu srbskej poézie 20. storočia, antológiu súčasnej macedónskej poézie a pripravil antológiu poézie od súčasných slovenských básnikov žijúcich na území bývalej Juhoslávie. Vydal tiež knihu pre deti Farebné rozprávky.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1970 – Štvanica
  • 1976 – Jazero , Slovenský spisovateľ, edícia: Kruh milovníkov poézie, ilustroval: Dušan Grečner
  • 1978 – Zem na jazyku
  • 1980 – Orfeus na bicykli
  • 1981 – Argonauti
  • 1984 – Útek z obrazu
  • 1989 – Rozprava o metóde

Tvorba pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1969 – Farebné rozprávky

Antológie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1970 – Sarajevská jar, antológia básnickej tvorby Bosny a Hercegoviny
  • 1988 – Zápisy v striebre mora, antológie srbskej poézie 20. storočia
  • 1990 – Nepokoj v krajine, antológie súčasnej macedónskej poézie
  • 1990 – Súčasne, poézia súčasných slovenských básnikov žijúcich na území bývalej Juhoslávie

Víno[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2006 – Praktický sprievodca slovenskými vínami

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dejmek, Jindřich: Diplomacie Československa, Díl II. Biografický slovník československých diplomatů (1918-1992), Academia, 2013, ISBN 978-80-200-2285-1[2].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]