Grignardovo činidlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gridnardove činidlá sa zvyčajne zapisjú ako R-Mg-X, v skutočnosti však horčík nadobúda tetrahedrálnu geometriu, keď je činidlo rozpustené v Lewisovej zásade. Na obrázku je adukt metylmagnéziumchloridu a dvoch molekúl tetrahydrofuránu (THF).

Grignardovo činidlo je všeobecný názov pre chemické zlúčeniny, ktorých všeobecný vzorec je R–Mg–X, kde X je halogén a R je organická skupina (alkyl alebo aryl).[1] Medzi typické príklady patria metylmagnéziumchlorid, CH3MgCl, a fenylmagnéziumbromid, PhMgBr. Grignardove činidlá patria medzi organohorečnaté zlúčeniny.

Grignardove činidlá sú populárne v organickej syntéze a používajú sa pri tvorbe väzieb uhlík–uhlík. Napríklad pri reakcii s halogenovanými zlúčeninami R'–X' v prítomnosti vhodného katalyzátora poskytujú zlúčeniny R–R' a halogenid horčíka MgXX' ako vedľajší produkt.[1] Halogenid horčíka je nerozpustný v bežne používaných rozpúšťadlách. V tomto smere sú podobné organolítnym činidlám. Organohorčenaté i organolítne zlúčeniny poskytujú uhľovodíkové zvyšky, ktoré sú nukleofilné,[1] čo je dôvod ich popularity.

Čisté Grignardove činidlá sú veľmi reaktívne pevné látky. Normálne sa uchovávajú ako roztoky v rozpúšťadlách, napríklad dietyléteri alebo tetrahydrofuráne, v ktorých sú stabilné, pokiaľ sa do nich nedostane voda. V rozpúšťadlách sú Grignardove činidlá prítomné vo forme komplexu, kde sa horčík viaže na kyselíkové atómy rozpúšťadla pomocou koordinačných väzieb.

Za objav Grignardových reakcií z roku 1900 bola v roku 1912 udelená Nobelova cena. Tieto reakcie objavil Victor Grignard, po ktorom sú reakcie a činidlá pomenované.

Syntéza[upraviť | upraviť zdroj]

Z kovového horčíku[upraviť | upraviť zdroj]

Grignardove činidlá sa zvyčajne pripravujú pôsobením kovového horčíku na organický halogenid (zvyčajne organobromid). Na stabilizáciu organohorečnatých zlúčenín sú potrebné étery. Reakcie musia prebiehať bez prítomnosti vody a vzduchu, pretože rozkladajú tieto činidlá protonolýzou alebo oxidáciou.[2] Aj keď činidlá musia byť suché (bez prítomnosti vody), aby sa dali skladovať, Grignardove činidlá možno pripraviť pomocou ultrazvuku i v mokrých rozpúšťadlách.[3]

Ako platí i pre iné reakcie, pri ktorých reagujú pevné látky v roztoku, tvorba Grignardových činidiel vyžaduje indukčnú periódu. Počas tejto doby sa odstraňuje vrstva oxidu, ktorý vzniká počas pasivácie kovového horčíka. Po tejto dobe sú reakcie veľmi exotermické. Túto exotermicitu je nutné vziať do úvahy, keď sa reakcie pripravujú na použitie v priemysle.[4] Grignardove činidlá možno vytvoriť z väčšiny organohalogenidov, avšak väzby uhlík–fluór sú všeobecne nereaktívne, okrem prípadov, kedy reagujú so špeciálne aktivovaným horčíkom (s použitím Riekeho kovov).

Horčík[upraviť | upraviť zdroj]

Horčík sa pokrýva svojim oxidom, MgO, v procese zvanom pasivácia. Tento oxid inhibuje reakcie s organickými halogenidmi. Existujú mnohé metódy, ktorými sa dá oslabiť táto vrstva oxidu horečnatého, čím dochádza k odkrytiu reaktívneho horčíka. Medzi mechanické metódy patrí drtenie horčíku na kúsky, rýchle miešanie alebo sonikácia.[5] Medzi bežne aktivačné látky patrí jód, metyljodid a 1,2-dibrómetán. Použitie 1,2-dibrómetánu je výhodné, pretože jeho pôsobenie možno sledovať vďaka tvorbe bubliniek etylénu:

Mg + BrC2H4Br → C2H4 + MgBr2

Množstvo horčíka, ktoré aktivačné látky spotrebujú, je väčšinou zanedbateľné. Použitie malého množstva chloridu ortutnatého vytvorí na povrchu amalgám, čím sa zvýši reaktivita horčíku. Ako iniciátor sa často používa prívadok Grignardoveho činidla, ktoré bolo pripravené v inej príprave.

Špeciálne aktivovaný horčík, napríklad Riekeho horčík, obchádza problém s pasiváciou.[6] Vrstvu oxidu horečnatého možno rozbiť pomocou ultrazvuku, použitím tyčinky na oškrabanie povrchu,[7] alebo pridaním pár kvapiek jódu či 1,2-dijódetánu. Medzi ďalšie monosti patrí sublimovaný horčík alebo magnéziumantracénu.[8]

Mechanizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Mechanizmus tejto reakcie je nasledovný, dochádza k niekoľkým prenosom jedného elektrónu:[9][10][11]

R−X + Mg → R−X•− + Mg•+
R−X•− → R + X
R + Mg•+ → RMg+
RMg+ + X → RMgX

Presun horčíka (výmena Mg-halogén)[upraviť | upraviť zdroj]

Alternatívnym spôsobom prípravy Grignardových činidiel je prenos atómu horčíka z predpripraveného Grignardovho činidla na organický halogenid. Je možné použiť i iné organohorečnaté látky.[12] Táto metóda má tú výhodu, že prenos horčíka toleruje mnohé funkčné skupiny. Medzi príklady patrí reakcia izopropylmagnéziumchloridu a arylbromidov či aryljodidov:[13]

i-PrMgCl + ArCl → i-PrCl + ArMgCl

Z alkylzinočnatých zlúčenín (redukčná transmetalácia)[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalším spôsobom prípravy Grignardových činidiel je reakcia horčíka s organozinočnatými zlúčeninami. Touto metódou boli pripravené Grignardove činidlá založené na adamantáne, ktoré je zložité pripraviť bežnými metódami z alkylhalogenidu a horčíka kvôli bočným reakciám. Táto transmetalácia prebieha podľa nasledujúcej rovnice:[14]

AdZnBr + Mg → AdMgBr + Zn

Skúšky kvality[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže Grignardove činidlá sú veľmi citlivé na vlhkosť a kyslík, existuje mnoho spôsobov, ako overiť ich kvalitu. Bežné testy spočívajú v titráciách s bezvodými protickými činidlami, ktoré sa dajú zvážiť, ako napríklad mentol, v prítomnosti indikátora. Interakcia Grignardových činidiel s fenantrolínom alebo 2,2'-bichinolínom sa prejavuje zmenou farby.[15]

Reakcie Grignardových činidiel[upraviť | upraviť zdroj]

S karbonylovými zlúčeninami[upraviť | upraviť zdroj]

Grignardove činidlá reagujú s mnohými karbonylovými zlúčeninami.[1][16]

Reactions of Grignard reagents with carbonyls
Reactions of Grignard reagents with carbonyls

Podobným spôsobom reagujú i iné polárne funkčné skupiny s násobnými väzbami, napríklad nitrily a tioketóny.[1]

Najbežnejšou aplikáciou Grignardových činidiel je alkylácia aldehydov alebo ketónov, teda pôvodná Grignardova reakcia:[17]

Reaction of CH3C(=O)CH(OCH3)2 with H2C=CHMgBr
Reaction of CH3C(=O)CH(OCH3)2 with H2C=CHMgBr

Acetálová skupina (teda chránený karbonyl) s Grignardovým činidlom nereaguje.

Tieto reakcie často vyžadujú použitie kyseliny na dokončenie reakcie, ktoré však v reakčných schémach často býva vynechané. V prípade, že Grignardovo činidlo reaguje s aldehydom alebo prochirálnym ketónom, je možné použiť rôzne pravidlá na určenie stereoizoméru, ktorý v reakcii vznikne, napríklad podľa modelu od Donalda J. Crama.[18] Pri reakciách s 1,3-diketónmi a podobnými kyslými zlúčeninami, ktoré sa ľahko deprotonujú, môže Grignardovo činidlo RMgX pôsobiť i len ako zásada (teda nepôsobia ako nukleofily), čím vznikne enolát a uvoľní sa alkán RH.

Grignardove činidlá sú nukleofily, ktoré reagujú v nukleofilnej alifatickej substitúcii, napríklad s alkylhalogenidmi. Takáto reakcia sa vyskytuje napríklad v syntéze Naproxénu:[19]

Naproxen synthesis
Naproxen synthesis
Reactions of Grignard reagents with various electrophiles
Reactions of Grignard reagents with various electrophiles

Grignardove činidlá ako zásady[upraviť | upraviť zdroj]

S protickými substrátmi reagujú Grignardove činidlá ako zásady (reakcie často takisto vyžadujú dodatočné spracovanie vodou, ktoré sa v reakčných schémach niekedy neuvádza). Tieto činidlá sú zásadité a reagujú s alkoholmi, fenolmi a podobnými látkami za vzniku alkoxidov (ROMgBr). Fenoxidový derivát je náchylný k formylácii (naviazaniu aldehydovej skupiny) pôsobením paraformaldehydu, čím vzniká salicylaldehyd.[20]

Alkylácia kovov a polokovov[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako organolítne zlúčeniny, i Grignardove činidlá sú užitočné pri tvorbe väzieb uhlík–heteroatóm.

Grignardove činidlá reagujú s mnohými elektrofilmi na báze kovov. S chloridom kademnatým napríklad podliehajú transmetalácii, čím vzniká dialkylkadmium:[21]

2 RMgX + CdCl2 → R2Cd + 2 Mg(X)Cl

Schlenkova rovnováha[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina Grignardových reakcií prebieha v éterových rozpúšťadlách, hlavne dietyléteri a THF. V dioxáne, chelujúcom diéteri, podliehajú niektoré Grignardove činidlá redistribučnej reakcii, čím vznikajú diorganohorečnaté zlúčeniny (R = organická skupina, X = halogenid):

2 RMgX + dioxán ⇌ R2Mg + MgX2—(dioxán)

Táto reakcia sa označuje ako Schlenkova rovnováha.[22][23]

Komplexy s organolítnymi zlúčeninami[upraviť | upraviť zdroj]

Reakciou s organolítnymi zlúčeninami vznikajú z Grignardových činidiel komplexy (Bu = butyl):[24]

BuMgBr + 3 BuLi → LiMgBu3 + BuBr

Reakcie s organickými halogenidmi[upraviť | upraviť zdroj]

Grignardove činidlá bežne nereagujú s organickými halogenidmi na rozdiel od ich vysokej reaktivity s bežnými halogenidmi. V prítomnosti kovových katalyzátorov sa však účastnia couplingových reakcií. Nonylmagnéziumbromid napríklad reaguje s metylesterom kyseliny p-chlórbenzoovej, čím vzniká kyselina p-nonylbenzoová, v prítomnosti acetylacetonátu železitého (Fe(acac)3) a následným spracovaním hydroxidom sodným, čím sa hydrolyzuje ester. Bez Fe(acac)3 by Grignardovo činidlo atakovalo esterovú skupinu namiesto arylhalogenidu.[25]

4-nonylbenzoicacid synthesis using a grignard reagent
4-nonylbenzoicacid synthesis using a grignard reagent

Pri reakciách arylhalogenidov s arylovými Grignardovými činidlami je dobrým katalyzátorom aj chlorid nikelnatý v THF. Účinným katalyzátorom je i tetrachlórkuprát lítny (Li2CuCl4), ktorý možno pripraviť zmiešaním chloridu lítneho (LiCl) a chloridu meďnatého (CuCl2) v THF. Kumadovým couplingom možno získať (substituované) styrény.

Oxidácia[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobením kyselíka na Grignardove činidlá vznikajú horečnaté organoperoxidy. Hydrolýzou týchto látok vznikajú hydroperoxidy alebo alkoholy. Tieto reakcie prebiehajú radikálovými mechanizmami.

Jednoduchou oxidáciou Grignardových činidiel vznikajú alkoholy, ktoré zvyčajne nemajú použitie, pretože vznikajú v malých výťažkoch. Naproti tomu dvojkroková oxidácia s požitím boránov, ktoré sa potom oxidujú na alkoholy pomocou peroxidu vodíka, majú i syntetické použitie.

Syntetické použitie Grignardovej oxidácie možno vylepšiť reakciou Grignardových činidiel s kyslíkom v prítomnosti alkénov, čím vznikajú alkoholy predĺžené o etylén.[26] Táto úprava vyžaduje arylové alebo vinylové Grignardove činidlá. Po pridaní Grignardovho činidla k alkénu žiadna reakcia neprebehne, čo ukazuje, že je nutná prítomnosť kyslíka. Jedinou nevýhodou je nutnosť aspoň dvoch ekvivalentov Grignardovho činidla, i keď tú je do istej miery možné obísť použitím kombinácie požadovaného Grignardovho činidla s lacným redukčným Grignardovým činidlom, napríklad n-butylmagnéziumbromidom.

Grignard oxygen oxidation example
Grignard oxygen oxidation example

Eliminácia[upraviť | upraviť zdroj]

V Boordovej syntéze olefínov má adícia horčíku na niektoré β-haloétery za následok eliminačnú reakciu, ktorou vzniká alkén. Táto reakcia predstavuje obmedzenie pre Grignardove reakcie.

Boord olefin synthesis, X = Br, I, M = Mg, Zn
Boord olefin synthesis, X = Br, I, M = Mg, Zn

Priemyselné použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Príkladom použitia Grignardovej reakcie je kľúčový krok (nestereoselektívnej) priemyselnej výroby Tamoxifénu,[23] ktorý sa používa na liečbu rakoviny prsníka s pozitívnym estrogénovým receptorom (ER-pozitívny karcinóm prsníka):[27]

Tamoxifen production
Tamoxifen production

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e Grignardove reakcie. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 282.
  2. The Oxidation of Grignard Reagents. Journal of the American Chemical Society, 1933, s. 1693–1696. DOI10.1021/ja01331a065.
  3. Grignard Reactions in "Wet" Ether. Journal of Chemical Education, 1999, s. 1427. DOI10.1021/ed076p1427.
  4. Philip E. Rakita. Handbook of Grignard reagents. [s.l.] : CRC Press, 1996. ISBN 0-8247-9545-8. 5. Safe Handling Practices of Industrial Scale Grignard Ragents, s. 79–88.
  5. SMITH, David H.. Grignard Reactions in "Wet" Ether. Journal of Chemical Education, 1999, s. 1427. DOI10.1021/ed076p1427.
  6. Lai Yee Hing. Grignard Reagents from Chemically Activated Magnesium. Synthesis, 1981, s. 585–604. DOI10.1055/s-1981-29537.
  7. Clayden, Jonathan; Greeves, Nick. Organic chemistry. Oxford : Oxford Univ. Press, 2005. Dostupné online. ISBN 978-0-19-850346-0. S. 212.
  8. Wakefield, Basil J.. Organomagnesium Methods in Organic Chemistry. [s.l.] : Academic Press, 1995. ISBN 0080538177. S. 21–25.
  9. Garst, J. F.; Ungvary, F. "Mechanism of Grignard reagent formation". In Grignard Reagents; Richey, R. S., Ed.; John Wiley & Sons: New York, 2000; pp 185–275. ISBN 0-471-99908-3.
  10. Advanced Organic chemistry Part B: Reactions and Synthesis F.A. Carey, R.J. Sundberg 2nd Ed. 1983. Page 435
  11. Garst, J.F.; Soriaga, M.P. "Grignard reagent Formation", Coord. Chem. Rev. 2004, 248, 623 - 652. doi:10.1016/j.ccr.2004.02.018.
  12. Preparation of t-Butyl-3-Bromo-5-Formylbenzoate Through Selective Metal-Halogen Exchange Reactions. Organic Syntheses, 2012, s. 460. DOI10.15227/orgsyn.089.0460.
  13. Highly Functionalized Organomagnesium Reagents Prepared through Halogen–Metal Exchange. Angewandte Chemie International Edition, 2003, s. 4302–4320. DOI10.1002/anie.200300579. PMID 14502700.
  14. Adamantyl Metal Complexes: New Routes to Adamantyl Anions and New Transmetallations. Dalton Transactions, 2017, s. 6212–6217. DOI10.1039/C7DT00428A. PMID 28443859.
  15. Convenient Titration Method for Organometallic Zinc, Harshal ady Magnesium, and Lanthanide Reagents. Synthesis, 2006, s. 890–891. DOI10.1055/s-2006-926345.
  16. dl-METHYLETHYLACETIC ACID [online]. www.orgsyn.org, [cit. 2022-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. Total Synthesis of C31-Methyl Ketone Apocarotenoids 2: The First Total Synthesis of (3R)-Triophaxanthin. Acta Chemica Scandinavica, 1997, s. 1096–1103. Dostupné online [cit. 2009-11-26]. DOI10.3891/acta.chem.scand.51-1096.
  18. CRAM, Donald J.; ELHAFEZ, Fathy Ahmed Abd. Studies in Stereochemistry. X. The Rule of “Steric Control of Asymmetric Induction” in the Syntheses of Acyclic Systems. Journal of the American Chemical Society, 1952-12, roč. 74, čís. 23, s. 5828–5835. Dostupné online [cit. 2022-12-13]. ISSN 0002-7863. DOI10.1021/ja01143a007. (po anglicky)
  19. HARRINGTON, Peter J.; LODEWIJK, Eric. Twenty Years of Naproxen Technology. Organic Process Research & Development, 1997-01-01, roč. 1, čís. 1, s. 72–76. Dostupné online [cit. 2022-12-13]. ISSN 1083-6160. DOI10.1021/op960009e. (po anglicky)
  20. A Multistep Synthesis for an Advanced Undergraduate Organic Chemistry Laboratory. Journal of Chemical Education, 2006, s. 290. DOI10.1021/ed083p290.
  21. Chemistry Part II Textbook for class XII. India : National Council of Educational Research and Training, 2010. ISBN 978-81-7450-716-7. Unit 12 Aldehydes, Ketones and Carboxylic Acids, s. 355.
  22. SCHLENK, W.; SCHLENK, Wilh.. Über die Konstitution der Grignardschen Magnesiumverbindungen. Berichte der deutschen chemischen Gesellschaft (A and B Series), 1929-04-03, roč. 62, čís. 4, s. 920–924. Dostupné online [cit. 2022-12-13]. ISSN 0365-9488. DOI10.1002/cber.19290620422. (po anglicky)
  23. a b Richey, Herman Glenn. Grignard Reagents: New Developments. [s.l.] : Wiley, 2000. ISBN 0471999083.
  24. Preparation of t-Butyl-3-Bromo-5-Formylbenzoate Through Selective Metal-Halogen Exchange Reactions. Organic Syntheses, 2012, s. 460. DOI10.15227/orgsyn.089.0460.
  25. 4-NONYLBENZOIC ACID [online]. www.orgsyn.org, [cit. 2022-12-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  26. Air-Assisted Addition of Grignard Reagents to Olefins. A Simple Protocol for a Three-Component Coupling Process Yielding Alcohols. J. Am. Chem. Soc., 2005, s. 18006–18007. DOI10.1021/ja055732b. PMID 16366543.
  27. Jordan VC. Fourteenth Gaddum Memorial Lecture. A current view of tamoxifen for the treatment and prevention of breast cancer. Br J Pharmacol, 1993, s. 507–17. DOI10.1111/j.1476-5381.1993.tb13840.x. PMID 8242225.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Grignard reagent na anglickej Wikipédii.