Juraj Tranovský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Juraj Tranovský
slovenský farár a náboženský spisovateľ
slovenský farár a náboženský spisovateľ
Narodenie27. marec 1592
Těšín (Poľsko)
Úmrtie29. máj 1637 (45 rokov)
Liptovský Mikuláš, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Juraj Tranovský
Spevník Cithara sanctorum

Juraj Tranovský (alebo Tranoscius, Třanowský, Třánowsky, Trzanowski, Trzanovský; Georgius Tranoscius/Tranoscyus/Tranosci; * 27. marec 1592, Tešín – † 29. máj 1637, Liptovský Mikuláš) bol slovenský evanjelický farár a tvorca českých a latinských duchovných piesní a modlitieb; významný predstaviteľ slovenskej barokovej literatúry.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal z česko-poľskej evanjelickej remeselníckej rodiny. Vzdelanie získaval v sliezskom Tešíne, nemeckom Gubene, Kolbergu a Wittenbergu a v Prahe. Pôsobil ako učiteľ v Prahe na gymnáziu pri chráme sv. Mikuláša na Malej Strane a od roku 1613 v Holešove. V roku 1615 odišiel do Valašského Meziříčí, kde sa stal o rok neskôr evanjelickým farárom. Po bitke na Bielej hore (1620) ho vyhnali z Moravy a odišiel do mesta Bielsko. Odtiaľ v roku 1629 odišiel na Slovensko, kde pôsobil v Oravskom Podzámku a neskôr v Liptovskom Mikuláši. O jeho živote a diele hovoria aj dokumentárne filmy Rieky tečú na mieste /Slovenská televízia Bratislava, 2002, scenár Karel Iľja Dvořák, réžia Fedor Bartko/ a dokumentárny film Juraj Tranovský /RTVS 2016, scenár Miloš Kovačka, réžia Fedor Bartko/.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Písal latinskú a českú svetskú a náboženskú literatúru (latinské príležitostné piesne, prozaické modlitby, odbornú prózu). Jeho najvýznamnejším dielom je kancionál Cithara sanctorum… , ktorý sa stal prvým tlačeným evanjelickým spevníkom na Slovensku. Vo svojich piesňach sa zaoberá myšlienkami o svetskej márnosti, pominuteľnosti, o utrpení a nebeskej večnosti a radosti, ale tiež majú sociálny podtón, keďže v nich často vyjadruje sympatiu s chudobou. Tranovský sa zvykne označovať aj ako slovanský Luther .

Tranovského exlibris

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1620 - Konffessí Augšpurská, preklad Augsburského vyznania z roku 1530 (vyšlo v Olomouci)
  • 1629 Posvátných ód alebo hymnov… tri knihy (Odarum sacrarum sive Hymnorum ... libri tres), zbierka 150 latinských ód a hymien písaných rytmometrickým veršom; obsahuje aj Tranovského veršovaný vlastný životopis nazvaný Záverečné slovo k potomstvu (Coronis ad posteritatem) a polemickú rozpravu Disertatio de christiano-gentilismo
  • 1636 - Cithara Sanctorum. Apocv. Pjſne Duchownj Staré y Nowé Kterychž Cyrkew Kreſtanſká pri Weyročnjch Slawnoſtech a Památkách Jakož y wewſſelikých potrebách ſwých obecnich yobwzlaſtnijch proſpechem mnohým uživá: Knimžto pridaný gsau Pjſne Dr. M. Luthera wſſecky z Nnemecké reči do naſſi Slowanſké Preložené (alternatívny názov: Tranoscius), kancionál; zbierka duchovných piesní; obsiahnuté sú aj osobné a sociálne piesne. Prvé vydanie obsahovalo text a nápev 412 piesní, z ktorých vyše 150 preložil alebo zložil sám Tranovský. Tento spevník bol relatívne často vydávaný a doplňovaný, z pôvodných asi 400 piesní, bolo na konci 19. storočia piesní asi 1200. Do konca 20. storočia bol vydaný minimálne 215 krát, na Slovensku svojho času spevník dosiahol vyše 100 vydaní. Používali ho v evanjelických cirkvách v Česku, na Slovensku a na Dolnej zemi. Vo väčšine slovenských evanjelických zborov sa používal až do roku 1992.
  • 1635 - Čaša kadidiel (Phiala odoramentorum), zbierka modlitieb
  • Prologus in Apocalipsis divi Iohannis Apostoli aneb Výklad na Zjevení Svatého Jana Apoštola - postila; zachovala sa iba v opisoch, Tranovského autorstvo je sporné

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jiří Třanovský. Sborník k 300. výročí kancionálu Cithara sanctorum. Bratislava, Učená společnost Šafaříkova 1936.
  • Tranovského sborník. Liptovský sv. Mikuláš, Tranoscius 1936.
  • BARTKO, Ladislav: O jazyku spevníka Cithara sanctorum z roku 1636 a jeho ďalších vydaní v 17. storočí. Slovenská reč, 1999 (64), s. 12–23.
  • BEDNÁR, Libor: Vieroučný odkaz Cithary Sanctorum - Tranovský ako teológ. Cirkevné listy, 2001 (114), č. 7, s. 107-109.
  • ČAPEK, Jan Blahoslav: Jiří Třanovský - obdarovatel celé československé vlasti. Těšínsko, 1980 (23), č. 1, s. 9-12; č. 4, s. 14-18.
  • ĎUROVIČ, Ján: Životopis Juraja Tranovského. Liptovský sv. Mikuláš, Tranoscius 1942.
  • HAMADA, Martin: Georgius Tranoscius - Juraj Třanovský. Reformačný humanista a tvorca duchovnej piesne. Slovenská literatúra, 1992 (39), č. 4, s. 279-288.
  • KOPECKÝ, Milan: Dnešní stav a problematika bádání o J. Třanovském (K 400. výročí jeho narození). Sborník prací Filozoficko-přírodovědecké fakulty Slezské univerzity v Opavě - řada literárněvědná (A), 1997(2), s. 33-43.
  • MOCKO, Ján: Život Juru Tranovského. Senica 1891. [1]
  • PIĘTAK Stanislav – PINDUR, David – SPRATEK, Daniel: Dějiny evangelíků na Těšínsku od reformace do tolerance. SCEAV, Český Těšín, 2020, s. 80-95.
  • VRÁBLOVÁ, Timotea: Estetický kód cirkevných piesní (Tranovského Cithara Sanctorum, 1636). Slovenská literatúra, 2003 (50), č. 1, s. 20-33; č. 2, s. 110-121.
  • WANTULA, Andrzej: The Slavonic Luther. A fragment from the past of Polish Evangelicals. London, The Polish Lutheran parish 1946. (Vyšlo aj v: Concordia Theological Monthly, 1946 (17), s. 728-737.)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]