Karol Sidon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Karol Sidon
český spisovateľ, dramatik a scenárista
Karol Sidon
Narodenie9. august 1942 (81 rokov)
Praha, Protektorát Čechy a Morava
Alma materFilmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karol Sidon

Karol Sidon, hebrejským menom Efraim ben Alexander (* 9. august 1942, Praha) je židovský rabín a český spisovateľ, dramatik a scenárista. Patrí medzi popredné osobnosti náboženského života v Česku.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v tzv. zmiešanom manželstve. Jeho otec Alexander Sidon pochádzal z Trnavy, kde bol po dlhom vypovedaní Židov z mesta od roku 1856 prvým rabínom jeho prastrýc Šimon Sidon. Vzdialenejším príbuzným bol vrchný aškenázský rabín vtedajšej Palestíny rabi Josef Chaim Sonnenfeld, ktorý tiež pochádzal zo Slovenska. Otec bol umučený v Terezíne, jeho matka nemala židovský pôvod.

Po maturite v roku 1960, vyštudoval dramaturgiu a scenáristiku na FAMU. Krátky čas pracoval v Československom rozhlase, do roku 1968 bol dramaturgom v štúdiu Jiřího Trnku. V roku 1968 bol redaktorom Literárních novin, Literárních listů a Listů, Po ich zrušení (1969) sa stal ineditným autorom.

Od roku 1972 mal zákaz publikovať, pracoval ako predavač novín a pomocný robotník.

Po podpísaní Charty 77 v roku 1978 ako 35 ročný konvertoval k judaizmu s ktorým prijal meno Efraim. V tom istom roku mu bola udelená exilová cena J. Koláře.

V roku 1983 sa Sidon rozhodol emigrovať do Nemecka po akcii ŠtB s názvom Asanácia, ktorej úlohou bolo šikanovať disidentov, aby pod tlakom okolností opustili ČSSR. V Heidelbergu potom študoval na Vysokej škole židovských štúdií judaizmus. S nemeckým prostredím sa nikdy nezžil a prakticky v Nemecku prestal publikovať.

V rokoch 1990 – 92 študoval v Jeruzaleme židovskú teológiu a po absolvovaní rabínskeho seminára, keď sa vrátil do Prahy, bol v roku 1992 vymenovaný za pražského a zemského rabína.

Je tretíkrát ženatý. Má dve dcéry, spisovateľku a prekladateľku Kateřinu (* 1964)[1][2] a herečku v Divadle Na zábradlí Magdalénu Sidonovou (* 1970)[3] a dvoch synov, Eliáša (* 1978)[4] a herca Daniela Sidona (nar. 1986).[5]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sen o mém otci, 1968
  • Sen o mně, 1970
  • Boží osten, 1975, knižne 1991 prvá časť tohto románu vyšla už v roku 1988 v nakladateľstve Index pod názvom Dvě povídky o utopencích
  • Brány mrazu, 1977 novela vydaná roku 1988 v nakladateľstve Index pod názvom Dvě povídky o utopencích
  • Dvě povídky o utopencích, 1988 prvá časť románu Boží osten a novela Brány mrazu
  • Evangelium podle Josefa Flavia, 1974 (knižne až 1991)
  • Červená kráva. Rozhovory s Karlem Hvížďalou, 2002

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zákon, 1968 hra vyhrala súťaž o najlepšiu rozhlasovú hru roku 1968
  • Labyrint (cirkus podle Komenského), 1972
  • Latrína
  • Shapira, 1972 premiéra až 1990
  • Zpívej mi na cestu
  • Maringotka Zuzany Kočové

Pre deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pohádky ze čtyř šuplíčků, 1979 publikoval pod menom Marcela Třebická – jeho manželka

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pět knih Mojžíšových. Z hebrejčiny preložil vrchný pražský a zemský rabín Efraim Sidon. Praha : Sefer, 2012. ISBN 978-80-85924-67-1

Scenáre k filmom[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa jeho scenárov natočil Juraj Jakubisko filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a Dovidenia v pekle, priatelia! (1970).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pytel Plný Papírků, měsíčník židovské literární komunity Bejt Simcha, 06/2003
  2. NK ČR: AUT - Úplné zobrazení záznamu: Sidonová, Kateřina
  3. Magdaléna Sidonová - profil na stránkách Divadla Na zábradlí [online]. [Cit. 2015-05-18]. Dostupné online. Archivované 2014-04-12 z originálu.
  4. Paměti, záznamy, deníky: Halka Třešňáková: V běhu I. Archivované 2015-05-20 na Wayback Machine divadelní noviny, 29.03.2009
  5. Daniel Sidon - profil na fdb.cz

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kdo je kdo = Who is who : osobnosti české současnosti : 5000 životopisů / (Michael Třeštík editor). 5. vyd. Praha : Agentura Kdo je kdo, 2005. 775 s. ISBN 80-902586-9-7. S. 578.
  • Osobnosti - Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. S. 629.
  • TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : III. díl : Q-Ž. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 587 s. ISBN 80-7185-247-3. S. 122.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karol Sidon

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karol Sidon na českej Wikipédii.