Košice – mestská časť Juh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Košice – mestská časť Juh
mestská časť Košíc
Južná trieda pri Fejovej ulici
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice IV
Región Abov
Časti Železníky
Vodné toky Hornád, Myslavský potok
Nadmorská výška 200 m n. m.
Súradnice 48°42′33″S 21°15′27″V / 48,709167°S 21,257500°V / 48.709167; 21.257500
Rozloha 9,77 km² (977 ha) [1]
Obyvateľstvo 20 904 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 2 139,61 obyv./km²
Starosta Anna Súkeníková[3] (nezávislá)
PSČ 040 11
ŠÚJ 599824
EČV (do r. 2022) KE
Tel. predvoľba +421-55
Adresa miestneho
úradu
Smetanova 4
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 055/720 80 14
Fax 055/625 06 75
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Juh
Webová stránka: kosicejuh.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Športovo-relaxačné centrum Relax na Ulici milosrdenstva

Košice – mestská časť Juh[4] (iné názvy: Košice-Juh, Juh; pôvodne maď. Kassa-Erzsébetváros) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice IV.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Za socializmu sa vyčleňovali sídliská:

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 33/2007 na svojom II. rokovaní dňa 22. februára 2007 v súlade so zákonom o obecnom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 89 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Juh.

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V modrom štíte tri zlaté ľalie (2,1) a tri strieborné rondely (1,2).[5]

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto – modro delená, vejúca časť pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov červeného, modrého, žltého a červeného. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[2] Archivované 2016-03-15 na Wayback Machine

História[upraviť | upraviť zdroj]

Značné časti boli prestavané v 50. - 70. rokoch minulého storočia (Sídlisko Juh, Juhovýchod)

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

Knižnice[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

  • v pláne je výstavba kostola na Železníkoch.

Obchodné centrá[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršou známou stavbou na území Mestskej časti Košice-Juh je Kostol svätého Ducha (alebo tiež Špitálsky kostol sv. Ducha), postavený v roku 1733. Druhým výnamným kostolom je Kostol Kráľovnej pokoja z roku 1939.

Cintoríny[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

  • električkové koľaje vedú po Južnej triede (linky č. 3, 4, 7, R5)

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

Verejné ustanovizne[upraviť | upraviť zdroj]

  • Miestny úrad Miestnej časti Košice-Juh, Smetanova 4

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Materská škola Smetanova 11
  • Základná škola Gemerská 2
  • Základná škola Požiarnická 3
  • Základná škola Užhorodská 39
  • Základná škola Staničná 13
  • Základná umelecká škola Oštepová 1
  • Základná umelecká škola Jantárová 6
  • Základná škola svätého Cyrila a Metoda
  • Združená stredná škola Gemerská 1
  • Osemročné športové gymnázium Werferova 10
  • Stredná zdravotnícka škola Kukučínova 40

Zdravotníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. [1][nefunkčný odkaz]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]