Nová budova Slovenského národného divadla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slovenské národné divadlo
building
Nová budova SND - Opera a Balet
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′29″S 17°07′25″V / 48,141485°S 17,123478°V / 48.141485; 17.123478
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nová budova SND je sídlo Slovenského národného divadla.

V budove pod jednou strechou hrajú všetky tri súbory v troch divadelných priestoroch – Sále Opery a Baletu, Sále Činohry a v experimentálnom Štúdiu. Tieto tri divadelné priestory poskytujú spolu zhruba 1700 miest pre divákov. Okrem novej budovy SND používa naďalej historickú budovu, kde striedavo účinkujú Opera, Balet ale aj Činohra.

Autormi architektonického návrhu novej budovy sú architekti Peter Bauer, Martin Kusý a Pavol Paňák.

História a lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Cesta od vyhodnotenia anonymnej súťaže na novostavbu Slovenského národného divadla až po jej slávnostné otvorenie 14. apríla 2007 trvala 27 rokov. Divadlo sa nachádza v Zóne Pribinova (Bratislava) v tesnej blízkosti centra a náväznosti na Dunaj. V súčasnosti existujú tendencie premeniť toto územie, ktoré zahŕňa aj zimný prístav, na novú centrálnu mestskú zónu Bratislavy. Z tohto hľadiska je zaujímavé, ako vhodne bol komplex umiestnený.

Chronológia:

  • 1959 – prvý impulz k výstavbe SND
  • 1960 – ÚV KSS schválil návrh na výstavbu nového SND
  • 1961 – vyhľadávacia súťaž na umiestnenie komplexu
  • 1967 – verejná anonymná súťaž na architektonické a urbanistické riešenie zóny
  • 1979 – zaradenie výstavby SND do 5-ročného plánu ČSSR
  • 1979 – verejná anonymná súťaž na architektonické riešenie budovy
  • 1980 – vyhodnotenie súťaže, víťazný návrh – Peter Bauer, Martin Kusý, Pavol Paňák
  • 1980 – určenie dátumu začatia výstavby – apríl 1984
  • 1986 – apríl – začiatok výstavby
  • 2004 – memorandum o porozumení medzi vládou a súkromnou spoločnosťou s cieľom dostavby a prevádzky budovy SND
  • 2005 – zrušenie memoranda
  • 2007 – 14. apríl – otvorenie novej budovy SND

Hmotovo-priestorové riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa autorov projektu je divadlo „otvorenou náručou pre svojich návštevníkov”. Budova pozostáva z dvoch objektov (Činohra slovenského národného divadla a Balet spolu s Operou SND), ktoré vytvárajú už spomenutú polkruhovú náruč. V priesečníku osi týchto dvoch budov vzniklo menšie námestie s akcentujúcim výtvarným prvkom – sochou.

Je to tektonická stavba s podseknutým parterom, strednou časťou a rímsovou časťou. Obidva objekty taktiež možno rozlíšiť na základe rôznej výšky. Dôležitým prvkom pri hmotovej koncepcii boli aj priestory povraziska, ktoré vystupujú najvyššie.

Dispozícia[upraviť | upraviť zdroj]

Základné delenie priestorov je nasledujúce: spoločenské priestory, činohra a balet. Priestory opery a baletu majú 7 obslužných podlaží a 12-podlažný javiskový komín. Sály sú natočené pod uhlom 45˚ a sú obklopené množstvom pridružených miestností s obiehajúcou chodbou. Operná a baletná sála majú kapacitu 901 miest. Činohra má 635 miest na sedenie. Štúdio umiestnené v strede dispozície má 192 miest. Ďalej sa tu nachádzajú ďalšie miestnosti a skúšobne potrebné pre fungovanie divadla. Pod spoločenské priestory patria vstupné priestory, vestibul, foyer, vonkajšie vstupné priestory vpredu, vzadu a po bokoch. V objekte sa taktiež nachádzajú ďalšie priestory ako reštaurácia, klubovňa, espresso, jedáleň zamestnancov, zdravotné stredisko atď. Celkový obostavaný priestor je 262827 m³. Celková podlažná plocha je 46776 m². Podzemné parkovisko má kapacitu 116 miest, vonkajšie parkovisko ma 211 miest pre osobné vozidlá a 8 pre autobusy.

Interiér[upraviť | upraviť zdroj]

Spoluautormi interiéru sú Eduard Šutek a Alexandra Kusá. Riešenie interiérov činohry a baletu je veľmi podobné, i keď sú tu použité rôzne materiály. Činohra je vybavená sedadlami v odtieni ružovej a steny sú obložené červeným indickým pieskovcom. Opera má sedadlá červenej farby, na bočných stenách sa nachádza svetlý travertín a strop sa skladá z oblúkových prvkov. Hľadiskový priestor štúdia je vybavený čiernymi sedadlami a aj ostatné povrchy sú čiernej farby. Priestory predsália sú prostredníctvom presklennej fasády prepojené s exteriérom a tým sa už aj tak pomerne veľké priestory opticky zväčšujú. Ústredná komunikácia nachádzajúca sa medzi dvomi hmotami divadla je presvetlená cez polkruhový pozdĺžny svetlík.

V interiéri sa taktiež nachádzajú rôzne prvky výtvarnej hodnoty ako napríklad ústredná fontána od architekta Petra Bauera a maliara Dušana Buřilu vo vstupnej hale.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Budovu ako celok možno považovať za nadčasovú. Jej návrh je riešený v postmodernom štýle s technicistickými prvkami. Fasády majú tektonický ráz (tektonika) s použitím horizontálneho členenia okenných výplní. Podľa autorov má budova navodzovať industriálny dojem – divadlo ako „fabrika na umenie”. Predpolie divadla tvoria: vstupné plató, prístupové komunikácie, plochy so sadovými úpravami a osvetlením. Akcentujúcimi prvkami sú: fontána s plastikou od Alexandra Biľkoviča pri hlavnom vchode so strany námestia, kaskáda od Petra Rollera a dvojica veží od Petra Bauera.

Konštrukčné riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukčný systém je kombinovaný - nosné steny a stĺpy. Strešné roviny sa nachádzajú v rôznych výškových úrovniach. Sú použité ploché i šikmé strechy. Vzhľadom na veľký rozpon niektorých priestorov bolo nutné použitie stropných konštrukcií pozostávajúcich zo železobetónu a oceľových priehradových nosníkov. Fasáda je obložená bielym tatranským travertínom a nachádza sa na nej množstvo skla, najmä vo forme zasklenej steny zo strany námestia.

Dopravné spojenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nové SND

  • Malá scéna

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]