Portál:Kozmonautika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Portál Astronómia Astronómia Kozmonautika Portál Slnečná sústava Slnečná sústava Portál Hviezda Hviezda
ASTP Soyuz Spacecraft.jpg Kozmonautický portál
Štartujúca raketa Falcon 9
Eileen Colinsová

Kozmonautika alebo astronautika je oblasť vedy a techniky, ktorá sa zaoberá vynášaním umelých telies a cestovaním mimo zemskú atmosféru. Zahŕňa lety kozmických rakiet a ich pristátie, kozmických raketoplánov, ktoré štartujú s pomocou raketových motorov a pristávajú ako lietadlo, kozmických rakiet vypustených z lietadiel, ale aj kozmických sond a orbitálnych staníc.

Kozmonautika obsahuje aj teóriu kozmických letov s výpočtami dráh, technické riešenie kozmických rakiet, palív, systémov navádzania na dráhu, riadenia, spojenia, komunikácie, spracúvania údajov, konštrukcie družíc a iných kozmických zariadení. Medzi jej oblasti patrí okrem iného aj problematika spojená s pobytom človeka v kozme.

Kozmonautický index (22. január - 1683 článkov)
1 2 3 4 5 6 7 8 9 A Á B C Č D E F G H CH I J K L M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W Y Z Ž
Apollo 11 Lunar Lander - 5927 NASA.jpg Obrázok týždňa

Columbia launch March 1, 2002.jpg

Raketoplán Columbia štartuje cez oblaky na misiu STS-109

Výročia

3. február

  • 1966 – na Mesiaci pristála sonda Luna 9
  • 1977 – kozmická stanica Saľut 4 zanikla v atmosfére
  • 1984 – štart misie Challenger STS-41-B, ktorej cieľom bolo vypustenie komunikačných družíc Westar-6 a Palapa B-2, výstup do otvoreného priestoru a odskúšanie kozmického kresla MMU
  • 1994 – štart raketoplánu Discovery STS-60 – vedecký let laboratória Spacehab-RSM, vypustenie a znovuzachytenie družice WSF-1. Po prvýkrát bol na palube amerického raketoplánu prítomný ruský kozmonaut (Sergej Krikaljov)
  • 1995 – štart raketoplánu Discovery STS-63, vedecký let laboratória Spacehab-RSM. Jedným z cieľov letu bolo tiež priblíženie sa na vzdialenosť 11 metrov k stanici Mir
  • 2006 – posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice vypustila na obežnú dráhu ruský skafander SuitSat, ktorý automaticky vysielal rádiové signály na frekvencii 145,990 MHz
Vybraný citát
Yuri Gagarin with awards.jpg
„Keď som v kozmickej lodi obletel Zem, videl som, aká je naša planéta krásna. Ľudia, chráňme a rozmnožujme túto krásu, neničme ju!“Jurij Gagarin
Mercury-Atlas 6 Earth photo.jpg Odporúčaný článok
Titan 23 štartuje z Vandenberg Air Force Base

Titan boli nosné rakety vesmírnej agentúry NASA a USAF, ktoré sa používali od roku 1959 až do roku 2005. Projekt začal roku 1955 a mal slúžiť ako doplnok alebo náhrada programu medzikontinentálnych balistických striel SM-65 Atlas v prípade jeho zlyhania alebo oneskorenia. Na rozdiel od Atlasu, išlo o klasickú dvojstupňovú raketu. Prvým zástupcom rodiny rakiet bol Titan 1, označovaný tiež LGM-25 alebo SM-68, ktorý v motoroch oboch stupňov spaľoval kvapalný kyslík a RP-1. Mal mať nosnosť až 1 800 kg na nízku obežnú dráhu. Ako kozmický nosič však nebol použitý a čoskoro bol nahradený Titanom 2, ktorý bol vyrábaný pre potreby kozmickej dopravy, ale aj ako ICBM. S Titanom II prišla aj zásadná koncepčná zmena: namiesto kvapalného kyslíka a RP-1, bol použitý oxid dusičitý a Aerozín 50, vďaka čomu sa zvýšila reakcieschopnosť. Nové použité palivo nemuselo byt tankované tesne pred štartom, ale mohlo byt skladované v rakete dlhodobo.

Vývoj Titanu v 60. rokoch prebiehal súčasne so Saturnom I. Titan mal síce nižšiu nosnosť, ale relatívna jednoduchosť a schopnosť rýchlej reakcie hrali v jeho prospech. NASA aj USAF používali rakety Titan dlhú dobu, ale aj napriek solídnej úspešnosti (88,9%) komerčne prepadli. Titan 3 bol vybavený dvoma silnými pomocnými motormi a bol tak schopný dopraviť až 15 000 kg. Rakety Titan bývali vybavené rozličnými hornými stupňami: pokusne stupeň Able, Agena, Centaur, Transtage, a ďalšie.

Kategórie
Články
Nuvola filesystems services.png Najlepšie články
Apollo 11 · Havária raketoplánu Columbia · Space Shuttle · Spitzerov vesmírny ďalekohľad · STS-107

Čo je Najlepší článok?
Ďalšie dobré články
Alan Bartlett Shepard · Družicový stupeň raketoplánu · Galileo (kozmická sonda) · Hubblov vesmírny ďalekohľad · Mir · Neil Armstrong · Opportunity · Program Space Shuttle · Saturn I · Saturn IB · Saturn V · STS-120 · STS-125 · STS-135 · Voyager 2
Čo je Dobrý článok?

Príbuzné portály
Schematicky atom.png

Fyzikálny portál
Saturday.PNG

Astronomický portál
Jupiter and moon.png

Portál slnečná sústava
Airplane template.png

Letecký Portál
Najnovšie články

Štartovací komplex 14 na Cape Canaveral Space Force Station · Artemis 3 · Ariane 6 · RT-2PM Topol · Slovenská vesmírna kancelária · James Edwin Webb · Čínska aerokozmická spoločnosť pre vedu a technológie · Čínska agentúra pre pilotované kozmické lety · Space Task Group · Robert Rowe Gilruth · Gene Kranz · Astra (satelit) · Astra 19,2°E · Super Heavy (raketový stupeň) · Tchien-wen-1 · Kozmická stanica Tchien-kung · Wen-čchang (kozmodróm) · SpaceX Crew-2 · Dokovanie a kotvenie kozmickej lode · Stykovací uzol · Ingenuity · Planetárna ochrana · Impakt astronomického telesa · CubeSat · ISRU · Obývateľná základňa · Projekt DART · Protimeteorický štít · Perseverance (rover) · Starship (raketa) · Program Artemis · Mars 2020 · SpaceX Demo-2 · Solar Orbiter · Spektr-RG · Lissajousova obežná dráha · Halo orbita · Dlhý pochod 5 (raketa) · Boeing Orbital Flight Test · Heliosynchronná obežná dráha

Zoznamy
Vedeli ste, že...
Modul Nauka
  • ...najnovší modul ISS, Nauka, má ešte komponenty z programu kozmickej stanice Mir?
  • ...najriskantnejšie misie raketoplánov boli servisné misie k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu, pretože v prípade úniku paliva z raketoplánu by sa z nich nevedeli včas vrátiť naspäť?
  • ...tri z vyrobených letuschopných exemplárov kozmickej lode Apollo nikdy nevzlietli?
  • ...už päť rokov po štarte prvej umelej družice sveta Spojené štáty odpálili vo vesmíre termonukleárnu bombu so zničujúcimi následkami pre niektoré iné družice?
  • ...z konceptu kozmickej sondy Voyager 3 sa vyvinula sonda Galileo?
  • ...posledná vlajka rozpadnutého ZSSR bola stiahnutá 7. septembra 1992 z platformy kozmickej stanice Mir?
Novinky

11. január 2023

Rusko Po zhodnotení poškodenia kozmickej lode Sojuz, z ktorej uniklo chladiace médium, sa Roskosmos rozhodol vyslať pre návrat posádky náhradný Sojuz. Ten by mal štartovať 20. februára kompletne bez posádky. Po pripojení sa k ISS sa v ňom vráti na Zem dlhodobá posádka v zložení Prokopjev, Petelin a Rubio.[1]

10. január 2023

USAGBR Pokus americkej firmy Virgin Orbit vyniesť do vesmíru prvé družice z územia Veľkej Británie skončil neúspechom. Štart lietadla, ktoré vynieslo raketu LauncherOne, prebehol dobre, ale raketa samotná zlyhala. Zanikol tak celý náklad prinajmenšom deviatich malých družíc.[2]

21. december 2022

USA Misia sondy InSight bola vyhlásená za ukončenú potom, čo sa sonda neozvala riadiacemu stredisku v dvoch komunikačných oknách za sebou. Stacionárny pristávací modul na povrchu Marsu, ktorý dvojnásobne prekonal svoju pôvodne plánovanú životnosť, doslúžil z dôvodu zaprášenia jeho fotovoltaických panelov.[3]

21. december 2022

Európska únia Európska raketa Vega-C havarovala pri pokuse dopraviť na obežnú dráhu dve družice Pléiades Neo. Raketa štartovala z Francúzskej Guyany v čase 2:47 SEČ. Raketa pracovala dobre až do času zhruba 2,5 minúty po štarte. Potom sa zrútila späť do atmosféry.[4]

21. december 2022

USA Rover Perseverance začal vykladanie nazbieraných vzoriek do prvého úložiska na marťanskom povrchu. Desať trubičiek so vzorkami pochádza z rozličných lokalít krátera Jezero. Vyložené vzorky súžia len ako záloha. Identické vzorky z každej lokality si rover nechá a pokúsi sa ich k budúcej rakete určenej na ich prepravu dopraviť sám. Po záložné vzorky b sa v prípade zlyhania rovera mali vybrať marťanské vrtuľníky.[5]

15. december 2022

Rusko Z kozmickej lode Sojuz MS-22, ktorá je dlhodobo pripojená k ISS, začala unikať chladiaca kvapalina. Zatiaľ nie je jasné, čo únik spôsobilo, ani či Sojuz zostane naďalej letuschopný. Posádka ISS nie je v ohrození, ale po zistení úniku bol odvolaný plánovaný výstup dvoch ruských astronautov do otvoreného vesmíru. Posádka ISS vykonala inšpekciu lode za pomoci robotickej manipulačnej ruky ERA.[6]

14. december 2022

Čína Pokus o štart nového typu čínskej rakety Zhuque-2. K zlyhaniu došlo až v neskorších fázach letu, pravdepodobne počas práce 2. raketového stupňa. Raketa spaľovala ako palivo metán a jej nákladom bolo niekoľko družíc.[7]

11. december 2022

USAEurópska únia Návratová kabína kozmickej lode Orion podľa plánu dosadla na padákoch do vĺn Tichého oceánu. Po niekoľkohodinovom odklade, ktorý bol súčasťou experimentu, sa k lodi priblížili experti na člnoch. Kabína bola naložená na loď USS Portland a dopravená na pevninu. Misia Artemis 1 tak úspešne skončila.[8]

4. december 2022

USAEurópska únia Kozmická loď Orion obiehajúca okolo Mesiaca mala problém s rozvodnou jednotkou klimatizácie. Nedošlo však k prerušeniu napájania žiadnych kritických systémov. Pozemské tímy úspešne obnovili napájanie celého bloku a systém naďalej sledovali. Inak loď fungovala podľa predpokladov.[9]

29. november 2022

Čína Na kozmickej stanici Tiangong sa po prvý raz stretlo až šesť členov posádky. Ide doposiaľ o najväčší počet obyvateľov Číny na obežnej dráhe v jednej chvíli. Spoločne budú pracovať týždeň a potom sa posádka misie Shenzhou-14 vráti na Zem.[10]

23. november 2022

Česko Európska únia ESA slávnostne vyhlásila nový oddiel sedemnástich kozmonautov. Medzi nimi je ako záložný astronaut aj jeden občas Čiech - Aleš Svoboda. Bol vybraný z celkove viac než 23 000 žiadostí, z toho 202 od obyvateľov Českej republiky.[11]

21. november 2022

USAEurópska únia Kozmická loď Orion v rámci bezpilotnej misie Artemis 1 vykonala prvý z dvoch manévrov na navedenie sa na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Druhý manéver vykonala 25. novembra.[12]

Staršie správy

Zdroje

Osobnosť mesiaca
Business suit portrait of Al Shepard.jpg

Kontradmirál Alan Bartlett „Al“ Shepard, Jr. (* 18. november 1923, East Derry – † 21. júl 1998, Monterey) bol americký astronaut, námorný pilot, skúšobný pilot a podnikateľ. V roku 1961 sa stal druhým človekom a prvým Američanom, ktorý vyletel do kozmického priestoru, a v roku 1971 kráčal po Mesiaci.

Absolvent United States Naval Academy v Annapolise s praxou na torpédoborci počas druhej svetovej vojny. V roku 1946 sa stal námorným pilotom a o štyri roky neskôr skúšobným pilotom. V roku 1959 bol vybraný do prvej sedmičky astronautov NASA (Mercury Seven). V máji 1961 uskutočnil prvý americký pilotovaný kozmický let programu Mercury. Stal sa pritom prvým Američanom vo vesmíre, hoci niekedy sa toto prvenstvo pripisuje Johnovi Glennovi. Shepard totiž v kozmickej lodi Freedom 7 letel počas misie Mercury-Redstone 3 iba po balistickej dráhe, nedostal sa teda na obežnú dráhu ako Glenn. Počas svojho letu sa Shepard stal celkovo druhým človekom vo vesmíre a prvým, ktorý manuálne ovládal orientáciu kozmickej lode. V konečných fázach programu Mercury bol určený ako pilot letu Mercury-Atlas 10, ktorý bol naplánovaný ako trojdňová misia. Shepard loď pomenoval Freedom 7-II na počesť svojej prvej kozmickej lode, ale misia bola nakoniec zrušená.

Prebiehajúce misie

Nepilotované:

Pilotované:

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Správcovia portálu

Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji kozmonautiky na Wikipédii, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov:

Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
Delta II 7925 (2925) rocket with Deep Impact.jpg

Vytvoriť: Black Arrow, Blue Origin, CAPSTONE, Cyclon, Dekompresia, Dmitrij Olegovič Rogozin, Dnepr, Expedícia 45 a ďalšie expedície, Hinode, Fermiho gama vesmírny ďalekohľad, Gaia (satelit), Gateway (stanica), Christa McAuliffeová, Christopher Cassidy, Lambda 4S, Luca Parmitano, Lucy (sonda), Luna 18, Medziplanetárna sonda, Mission Control Center (Houston), Molnija, Ohsumi, Ptička (raketoplán), Rokot, New Shepard, Nosné rakety organizácie ESA, Nosné rakety ZSSR a Ruska, Sea Launch, Sean O'Keefe, Samantha Cristoforettiová, Shuttle Landing Facility, Solar Dynamics Observatory, Starliner, Vega (raketa), Venera-16, Yinghuo-1, Zenit (nosná raketa), Zond 1 a ďalšie...
Rozšíriť: Aktívny let, Ariane, Astrodynamika, Letectví a kosmonautika, Luna 9, Program Shuttle-Mir, Kozmické právo, MAVEN, Stredisko riadenia vesmírnych letov, Athena (raketa) a ďalšie kozmonautické výhonky...
Upraviť: Centaur (raketový stupeň)
Preložiť: cs:Velké observatoře -> Veľké kozmické observatóriá....

Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia (The Sun by the Atmospheric Imaging Assembly of NASA's Solar Dynamics Observatory - 20100819.jpg Hviezda · Jupiter and moon.png Slnečná sústava) · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Airplane template.png Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg Tenis · ChessSet.jpg Šach)


Krajiny a regióny