Postupimská konferencia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vodcovia veľmocí na Postupimskej konferencii (zľava: Clement Attlee, Harry Truman, Josif Stalin)

Postupimská konferencia (kódové meno Terminal) bola konferencia, ktorá sa konala v nemeckom meste Postupim (neďaleko Berlína) od 17. júla do 2. augusta 1945. Zúčastnila sa jej takzvaná „Veľká trojka“: Josif Stalin za ZSSR, Harry Truman za Spojené štáty a Winston Churchill za Spojené kráľovstvo (v priebehu konferencie však bol po prehraných domácich voľbách nahradený Clementom Attleem). Predmetom konferencie bola povojnová správa Nemecka, ktoré pred deviatimi týždňami kapitulovalo, usporiadanie a rekonštrukcia vojnou zničenej Európy.

Výsledky konferencie[upraviť | upraviť zdroj]

Postupimská dohoda[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Postupimská dohoda

Hlavným výsledkom konferencie bola tzv. Postupimská dohoda, v ktorej boli stanovené nasledujúce závery:

  • Všetky nemecké anexie po roku 1937 budú vrátené späť, Rakúsko bude oddelené od Nemecka.
  • Pre spojeneckú okupáciu Nemecka boli stanovené hlavné ciele: demilitarizácia (odzbrojenie nemeckej armády), denacifikácia (zbavenie moci nacistov a ich potrestanie), demokratizácia a dekartelizácia.
  • Rozdelenie Nemecka a Rakúska na 4 okupačné zóny (britskú, americkú, francúzsku a sovietsku). Na čele týchto zón stála Spojenecká kontrolná rada, ktorá sa skladala z vrchných veliteľov okupačných vojsk a sídlila v Berlíne.
  • Niektorým štátom boli stanovené nové štátne hranice, Česko-Slovensko stratilo Zakarpatskú Ukrajinu; uznané boli západné hranice Poľska na riekach Nisa a Odra (tento problém však definitívne vyriešila až vzájomná zmluva Nemecka a Poľska z roku 1990).
  • Bola schválená požiadavka na odsun Nemcov zostávajúcich mimo nemeckých hraníc.
  • Okupačným mocnostiam bola priznaná možnosť čerpať vojnové reparácie z vlastných okupačných zón.

Postupimská deklarácia[upraviť | upraviť zdroj]

Druhou časťou ujednania bola tzv. Postupimská deklarácia, ktorá vyzývala Japonsko na kapituláciu. Deklaráciu podpísali 26. júla americký prezident Harry Truman, britský premiér Winston Churchill a čínsky vodca Ťiang Ťie-š’ (Čankajšek) (ZSSR v tom čase nebol s Japonskom vo vojnovom stave). V deklarácii sa stanovili podmienky pre prípadnú japonskú kapituláciu a Japonsku jeho nepriatelia hrozili úplným zničením, pokiaľ nekapituluje.

Ďalšie témy[upraviť | upraviť zdroj]

V priebehu konferencie sa Truman Stalinovi v krátkosti zmienil o „mocnej novej zbrani“; Stalin (ktorý bol o americkej jadrovej zbrani informovaný) použitie ľubovoľnej zbrane, ktorá by skrátila vojnu, podporoval. Stalin si však zrejme plnú silu a funkčnosť atómovej bomby nevedel predstaviť.