Prezídium Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prezídium Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík (po rusky: Президиум Верховного Совета СССР) bol orgán štátnej moci v Sovietskom zväze, ktorý sa skladal z predsedu a jeho 15 podpredsedov (jeden z každej zväzovej republiky), sekretára a 20 členov. Jeho členovia sa volili na základe voľby Najvyššieho sovietu ZSSR (za ktorého chod aj počas celej svojej činnosti zodpovedal) na prvom spoločnom zhromaždení a zasadaní oboch komôr parlamentu každého pravidelného funkčného obdobia z počtu zhromaždených poslancov.

Takéto prezídiá boli aj v jednotlivých zväzových republíkách ZSSR, kde ich právomoci určovala miestna ústava platná v každej zväzovej republike ZSSR.

Podľa Ústavy Zväzu sovietskych socialistických republík mal plnú moc vo/v:

  • vydávaní rozhodnutí;
  • rozbore platných zákonov ZSSR;
  • rozpustení Najvyššieho sovietu ZSSR na základe článku 47 Ústavy ZSSR;
  • vytýčení termínu nových predčasných volieb;
  • organizovaní celonárodného referenda alebo referenda v ktorejkoľvek zväzovej republike;
  • zrušení ustanovení a nariadení Rady ministrov ZSSR a Rady ministrov zväzových republík v prípade ich nesúladu so zákonom;
  • menovaní ministov;
  • vymenovávaní a odovzdávaní radov a medailí ZSSR občanom ZSSR;
  • ustanovení čestných titulov ZSSR a ich osvojenie;
  • ustanovení vojenských, diplomatických a iných špeciálnych titulov;
  • udelení amnestie a milosti;
  • vymenovaní a odvolávaní najvyššieho veliteľa ozbrojených síl ZSSR;
  • vyhlásení plnej a čiastočnej mobilizácie;
  • vyhlásení vojny v prípade vojenského napadnutia ZSSR iným štátom alebo v prípade potreby splnení medzinárodných zmlúv a dohôd s inými štátmi o vzájomnej obrane pred agresorom;
  • ratifikácii medzinárodných zmlúv ZSSR;
  • vymenovaní a odvolávaní veľvyslancov ZSSR do/v iných krajín;
  • prijímaní vyznamenaní iných štátov a diplomatov zahraničných krajín;
  • vyhlásení vojny v jednotlivých oblastiach ZSSR alebo v celej krajine v záujme obrany sovietskeho štátu alebo spoločenského poriadku a štátnej bezpečnosti;
  • rozhodnutí udeliť uchádzačom sovietske občianstvo;
  • rozhodnutí vziať občanom ZSSR sovietske občianstvo v prípade dobrovoľného odchodu z krajiny.