Sonar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sonar (z anglického SOund Navigation And Ranging - zvuková navigácia a zameriavanie) je zariadenie na princípe radaru, ktoré namiesto rádiových vĺn používa ultrazvuk.

Používa sa predovšetkým pod vodou (ponorka), pretože rádiové vlny majú pod vodou výrazne menší dosah než na súši a zvuk je naopak väčší. Veľmi významné použitie sonarov je aj v zdravotníctve, kde sa používa ako jedna z najneinvazívnejších vyšetrovacích metód. Zdravotnícke sonografy sa používajú v rádiológii, gynekológii, pôrodníctve, v internom lekárstve a ďalších odboroch.

Prírodnou verziou sonaru je echolokácia netopierov a veľrýb.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé pasívne zariadenie na princípe sonaru vynašiel angličan Lewis Nixon roku 1906. Aktívny sonar vynašiel v roku 1915 francúzsky fyzik Paul Langevin.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sonar na českej Wikipédii.