Split

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Split
mesto
Vlajka
Erb
Oficiálny názov: Split
Štát Chorvátsko Chorvátsko
Región Splitsko-dalmatínska župa
Súradnice 43°30′00″S 16°26′00″V / 43,50000°S 16,43333°V / 43.50000; 16.43333
Najvyšší bod
 - výška 200 m n. m.
Najnižší bod
 - výška m n. m.
Rozloha 79,33 km² (7 933 ha)
Obyvateľstvo 160,77 (2021)
Hustota 2 000 obyv./km²
Založenie koniec 3. storočia
Primátor Ivica Puljak
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 21000
Tel. predvoľba (+385) 021
Kód ST
Evidenčné číslo vozidla ST
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Historical Complex of Split with the Palace of Diocletian
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
1979 (#3)
Číslo 97
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, iii, iv
Webová stránka: http://www.split.hr
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO

Split (tal. Spalato, lat. Spalatum) je mesto v Chorvátsku, v oblasti Dalmácia. Nachádza sa na východnom brehu malého polostrova pri Jadranskom mori.

Je tu námorný prístav, vojenská základňa, medzinárodné letisko v Trogire a cenné stavebné pamiatky. Spolu s Rijekou a Zadarom je Split hlavným chorvátskym prístavom. Od roku 2004 vedie zo Splitu do Záhrebu nová diaľnica, vďaka ktorej je dalmátske pobrežie, hlavne jeho južná časť, dostupnejšia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Split založil na sklonku 3. storočia rímsky cisár Dioklecián, ktorý si tu postavil svoj palác, do paláca sa po jeho smrti nasťahovali okolití obyvatelia. Počas sťahovania národov sem doputovali Slovania v 7. storočí. Odvtedy až do 11. storočia bol striedavo pod vplyvom Byzancie a Benátok; od roku 1069 bol súčasťou Chorvátskeho kráľovstva, ktoré sa neskôr stalo súčasťou Uhorska.

V roku 1420 tu moc získala Benátska republika, a to na ďalších 300 rokov; v tomto období sa tu rozvíjala humanistická kultúra. Od roku 1797 až do vyhlásenia Kráľovstva SHS spadal pod Rakúsko-Uhorsko, bol hlavným mestom Dalmáckej provincie. Po roku 1929 a vytvorení Juhoslávie sa stalo mesto centrom novo vzniknutej Prímorskej bánoviny. Za 2. svetovej vojny bol obsadený talianskym fašistickým vojskom a Nemeckom.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Zvyšky Diokleciánovho paláca zmiešané s neskoršou zástavbou sú centrom mesta a aj jeho hlavným turistickým lákadlom, zaradeným v roku 1979 na Zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Najzaujímavejšie sú staré klenby a chodby pod mestom. V okolí Splitu sa na pobreží mora nachádza veľa hotelov a privátnych ubytovacích zariadení.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Split má bohaté možnosti dopravného spojenia.

  • Cestná doprava: Jadranskou magistrálou (štátna cesta č. 8) a mimo nej diaľničným privádzačom zabezpečené napojenie na diaľnicu A1 Zagreb - Čarapine (hranica s Bosnou a Hercegovinou).
  • Letecká doprava: medzinárodné letisko Kaštela obsluhované celoročnými ale najmä sezónnymi charterovymi linkami
  • Lodná doprava: splitský prístav ponúka spojenie trajektami na okolité chorvátske ostrovy (Hvar, Brač, Vis, Korčula, Šolta) ale aj medzinárodné spojenie do talianskej Ancony. Trajekty prevádzkuje prevažne štátna spoločnosť Jadrolinija.
  • Železničná doprava: vlakmi štátnej železničnej spoločnosti po trati Split - Ogulin - Zagreb

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]


Panoramatická fotografia mesta Split
Panoramatická fotografia mesta Split

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Split

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]