Správanie (psychológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Správanie)

Správanie je súbor všetkých objektívne pozorovateľných aktivít entity, ktorými sa uskutočňuje vzájomné pôsobenie medzi entitou a jej okolím. V psychológii je ním jedna z dimenzií psychiky, ktorá sa fyziologicky prejavuje činnosťou svalov a žliaz. Správanie je odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí; je to prejav prispôsobenia organizmu alebo osobnosti prítomným alebo budúcim podmienkam, nie je to len mechanická reakcia na aktuálne pôsobiaci podnet. Správanie môže byť vyvolané aj spomienkou na minulé alebo anticipáciou budúcnosti.

Je to súbor vonkajších javov, ktoré sú spracovaním a vyjadrením vnútornej situácie človeka.

Čo do komplexnosti sa rozoznávajú jednoduchšie reflexy a zložitejšie celky pohybov, reakcie.

Príklady správania: hovorenie, beh, útek, červenanie sa, potenie, vegetatívne reakcie organizmu pozorovateľné iba pomocou aparatúr.

Kategórie správania: konanie (jednorazovým konaním je úkon alebo akt, dlhodobým konaním je činnosť), reč (alebo oznamovanie) a výraz (mimický a pantomimický).

Rozlišuje sa molekulárne správanie (zodpovedajúce zhruba tomu, čo sa označuje ako reflex) a molárne správanie (zodpovedajúce zhruba tomu, čo sa označuje ako reakcia).

Príkladom molekulárneho správanie je patelárny reflex, čiže odpoveď organizmu na podráždenie kolenného svalstva úderom neurologického kladivka. Príkladom molárneho správania sú komplexné motorické reakcie, ako napr. skok, uchopovací pohyb ruky. Molárne štruktúry správania sa spájajú do ešte väčších celkov, ktoré vytvárajú konanie, napr. útek je séria skokov, alebo dlhodobejšiu činnosť.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]