Trícium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Trícium je rádioaktívny izotop vodíka. Trícium sa vyskytuje v prírode v rozsahu 1 atóm na 1018 atómov vodíka. Jeho prítomnosť je spôsobená jadrovými reakciami indukovanými kozmickým žiarením v horných vrstvách atmosféry:


147N + 10n → 31H + 126C

147N + 11H → 31H + fragmenty

21H + 21H → 31H + 11H

Koncentrácia trícia vzrástla viac ako stokrát – od skúšok termojadrových zbraní začatých v roku 1954. Zákazom jadrových skúšok vo vzduchu a prirodzenou rádioaktivitou trícia (t1/2 = 12,32 roka) jeho obsah klesol. K výrobe trícia sa využívajú rôzne reakcie. V súčasnosti sa vyrába vo veľkom rozsahu ožiarením obohateného 6Li neutrónmi v jadrovom reaktore:

63Li + 10n → 42He + 31H


Na rozdiel od deutéria je jadro trícia nestabilné a rozpadá sa s polčasom rozpadu 12,32 roka za vyžiarenia málo energetického beta žiarenia. Produktom rozpadu je hélium-3:

pričom sústava uvoľní 18,6 keV energie.

  • Konfigurácia: 1 protón, 2 neutróny, 1 elektrón
  • Značka: T
  • Relatívna atómová hmotnosť:3,01605 amu
  • Výskyt: 10-15 – 10-16 %

Vzniká účinkom kozmického žiarenia na atóm deutéria, v stopových množstvách vzniká aj v najvyšších vrstvách atmosféry jeho pôsobením na dusík vo vzduchu:

Vzniká aj pri výbuchu vodíkovej bomby.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Používa sa na značkovanie organických látok pri výskumoch, na značkovanie vôd a pri zisťovaní ich prietoku horninami v baniach. Rádiohydrogeológovia toto prírodné značkovanie používajú na stanovenie veku vody v studniach a morských hlbinách. Trícium taktiež slúži ako jedna zo zložiek náplne termonukleárnej bomby. Trícium sa bude využívať ako palivo v niektorých fúznych reaktoroch, napríklad ITER.