Vladislav Pavlovič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vladislav Pavlovič
slovenský režisér, scenárista a herec
Narodenie25. október 1924
Bratislava, Česko-Slovensko
Úmrtie31. október 1973 (49 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko

Vladislav Pavlovič (* 25. október 1924, Bratislava, Česko-Slovensko – † 31. október 1973, Bratislava) bol slovenský režisér, scenárista a herec.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1943 absolvoval biskupské gymnázium v Trnave. Ako študent Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave bol jedným zo spoluzakladateľov bratislavského divadelného krúžku Akademické divadlo, ktoré v roku 1944 prenieslo svoju činnosť do Trnavy. V rokoch 1944 – 1945 v ňom vytvoril množstvo divadelných postáv (Tanec nad plačom od Petra Zvona, Moliérovu Dandinu, Čapkovu Matku...). Vladislav Pavlovič prerušil štúdium na Právnickej fakulte a nastúpil ako herec do činohry SND v Bratislave. V rokoch 1947 – 1951 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a na Štátnom Konzervatóriu v Bratislave. Vojenskú prezenčnú službu absolvoval ako rozmnožovač hudobných materiálov, recitátor a konferencier vo Vojenskom umeleckom súbore Jána Nálepku v Bratislave (1952 – 1954). Od roku 1954 pracoval ako režisér dokumentárnych filmov a v roku 1958 prešiel k hranému filmu. Zomrel tragicky v roku 1973 počas nakrúcania filmu Trofej neznámeho strelca, spáchal samovraždu.

Charakteristika tvorby[upraviť | upraviť zdroj]

V celom jeho tvorivom živote dominovala druhá študijná alternatíva. Vladislav Pavlovič sa stretával s trnavskými rovesníkmi a priateľmi, ktorými boli napríklad šéfredaktor Krás Slovenska Tibor Sásik, redaktor satirického časopisu Roháč Laco Szalay, dramaturg scenárista a režisér Dušan Kodaj. Jeho priatelia obdivovali Pavlovičov krásny zvonivý hlas a jeho už dobre vycibrený herecký prejav. Vladislava angažovali za eléva činohry Slovenského národného divadla v sezóne 1946. Tu sa prejavil ako ambiciózny herec v rozprávkovej komédii Na posiedkach s čertom a v naštudovaní Sládkovičovej Maríny. Pavlovičove ambície však smerovali ďalej. K divadelnej réžii, kde vytvoril niekoľko zaujímavých inscenácií, a neskôr i k filmovej réžii.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

S hereckou prácou sa začal zoznamovať ako stredoškolák v Akademickom divadle v Trnave (postava Boludnického v Stodolovej Maríne Havranovej, Tonka v Čapkovej Matke...). V SND účinkoval v divadelných predstaveniach Inšpektor sa vracia (J. B. Priestley, 1949), Bitka pri Rozhanovciach (J. Záborský, 1950) a iné. V národnom divadle sa popri hereckej práci venoval aj štúdiu réžie. Ako asistent réžie spolupracoval s Jozefom Budským a s Ivanom Lichardom, samostatne režíroval hry Odkaz živým (J. Fučík, 1951) a Bankrot (A. N. Ostrovskij, 1952).

Film[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1954 pracoval ako režisér dokumentárnych filmov v Štúdiu krátkych filmov. Ako pomocný režisér spolupracoval s V. Kubenkom na medailóne V službách divadla o Jánovi Borodáčovi. Samostatne režíroval filmy Národná galéria, Karol Ludovít Libay a Grafik Vincent Hložník. V roku 1958 ho prizvali do Hraného filmu na Kolibu. Ako pomocný režisér spolupracoval s Václavom Kubáskom Mladé srdcia (1952), Frigyesom Bánom Dáždnik svätého Petra (1958) a Jiřím Krejčíkom Polnočná omša (1962). Vladimír Pavlovič tvrdí, že možnosť spolupráce mu dala priestor nazrieť do problémov hraného filmu. Sám zrežíroval stredometrážne filmy Prvák, Príbeh Ondreja Gregora, Dobrodružstvo so spravodlivosťou pre televíziu, podľa poviedky Petra Karvaša. V roku 1961 zrežíroval svoj prvý celovečerný film Most na tú stranu, neskôr Senzi mama (1961), Kryštál z Istanbulu (1966), Ring voľný (1966) a už spomínaný posledný film Trofej neznámeho strelca (1974) počas ktorého Vladislav Pavlovič zahynul a dielo po jeho smrti dokončil kameraman Vincent Rosinec. Ako herec si zahral vo filme Paľa Bielika Priehrada (1950).

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Dokumentárna tvorba

  • 1955: V službách divadla
  • 1956: Karol Ľudovít Libay
  • 1956: Slovenská národná galéria''
  • 1957: Grafik Vincent Hložník

Hraná tvorba

Stredometrážne filmy:

  • 1959: Prvák
  • 1960: Príbeh Ondreja Gregora
  • 1963: Dobrodružstvo so spravodlivosťou - získal Cenu poroty Karlovarský porcelán (závod lesov) - 4 dni krátkeho filmu v Karlových Varoch, 1963.
  • 1966: Kryštál z Istanbulu
  • 1970: Ring voľný - získal Cenu za najlepšiu kameru pre Vincenta Rosinca, Cena za najlepší mužský herecký výkon pre Milana Kňažka a Osobitné uznanie poroty Intervízie v kategórii dobrodružných programov - 7. medzinárodný televízny festival v Prahe, 1970.

Celovečerné filmy:

  • 1961: Most na tú stranu
  • 1964: Senzi mama
  • 1974: Trofej neznámeho strelca - Diplom Ústredného výboru Socialistického zväzu mladých (ÚV SZM); Osobitná cena na 25. filmovom festivale pracujúcich, jún 1974.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Herec – neherec po štvrté. In: Film a divadlo. Roč. 9, č. 10, 1965, s. 17.
  • Holzmanová, Anita: „Senzi mama“ a pyšní Žilinčania. In: Smer. Roč. 17, č. 4, 5.1. 1965, s. 2.
  • Odišiel Vladislav Pavlovič. In: Film a divadlo. Roč. 17, č. 25, 1973, s. 15.
  • Vrbka, Stanislav: Postavy, na ktoré sa nezabúda – Vladislav Pavlovič. In: Film a divadlo. Roč. 22, č. 5, 1978, s. 2.
  • Šmatláková , Renáta: Katalóg slovenských celovečerných filmov 1921-1999. Bratislava: Slovenský filmový ústav, 1999, s. 349.
  • MACEK V., PAŠTÉKOVÁ J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997.