Woody Allen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Woody Allen
Narodenie 1. december 1935 (88 rokov)
Bronx, New York, USA
Rodné menoAllen Stewart Konigsberg
Povolanieamerický herec, režisér a spisovateľ
Roky pôsobenia1950 – súčasnosť

Allen Stewart Konigsberg, známy ako Woody Allen (* 1. december 1935, Bronx, New York, USA) je americký filmový režisér, spisovateľ, herec a komik.

Woody Allen je jedným z mála amerických filmárov, ktorý sa dokázal presadiť predovšetkým ako tvorca autorských filmov. K tomu, aby sa tak stalo potreboval široké spektrum rôznych záujmov a mnoho talentu. Woody Allen je nielen režisérom, ale aj hercom, spisovateľom a v neposlednom rade aj jazzmanom a to hráčom na klarinet.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa roku 1935 ako Allen Stewart Konigsberg v Brooklyne v New Yorku.

Woody Allen skončil už v prvom semestri na newyorskej univerzite, ale hneď na to sa zamestnal v NBC ako scenárista. Popri tom sa snažil presadiť ako tvorca vtipných gagov pre komikov a pre rôzne vystúpenia v nočných podnikoch. V roku 1965 Woody hrá a je scenáristom filmu Čo je nové, mačička?

Woody ako režisér debutuje nízko rozpočtovým japonským špionážnym trilerom What's New, Pussycat, ktorý je nakrútený s anglickými dialógmi a predabovaný americkými hercami. Nasledovala práca pre televíziu, kde napísal, zrežíroval Take the Money and Run, kde si aj sám zahral, tento film bol akousi paródiou na gangsterské filmy. Vo filme Bananas, kde si jednu malú úlohu zahral aj samotný Sylvester Stallone, Woody trefne využíva prvky politickej satiry a poukazuje na dianie v Južnej Amerike. Už o rok neskôr (1972) si berie na mušku „sexuálnu revolúciu“ a to vo filme, ktorého názov vystihuje takmer všetko Everything You Always Wanted to Know About Sex (But Were Afraid to Ask), táto poviedková snímka je stavaná predovšetkým na dobrom situačnom humore. V nasledujúcom období – ktoré by sme mohli odvážne nazvať aj obdobím filmov s Diane Keatonovou – Woody natočil film Sleeper a Love and Death, tento obzvlášť signalizuje u Allena vysoké ambície a túžby byť považovaný za seriózneho filmového tvorcu.

Film Annie Hall (1977), ktorý je mnohými, teda kritikmi i divákmi označovaný za najlepší Allenov kúsok, získal štyri Oscarov. Samotný Woody si mohol prevziať dve sošky; za najlepšiu réžiu a najlepší scenár, ktorý napísal spolu s Marshallom Brickmanom a to sa ešte k tomu mohol tešiť z nominácie za hlavnú postavu v tom istom filme. Na slávnosti sa však neobjavil. Tematicky nadviazal Woody na Annie Hall čierno-bielym filmom Manhattan, ktorého atmosféru skvele dotvára Gershwinova hudba a na ktorom scenáristicky pracoval opäť v tíme s Marshallom Brickmanom. Manhattan je vlastne osobným vyznaním lásky Woodyho Allena mestu New York. Film získal už „len“ dve oscarové nominácie, ale to na jeho kvalite určite neuberá.

80-te roky sú pre Woodyho plodným filmovým obdobím – čo rok, to nový film – a v tomto období do svojich filmov do hlavných úloh obsadzuje predovšetkým herečku Miu Farrow, s ktorou nadviaže bližší vzťah, ktorý bude trvať niekoľko rokov, ale nikdy sa nevezmú, pár si ale adoptuje dve deti a jedno majú vlastné. V tomto období točí komédie, ktoré si ale zachovávajú aj filozofický podtext, hlavne filmy ako September a Stardust Memories, ktoré sú ovplyvnené hlavne tvorbou európskych filmových režisérov ako Federico Fellini či Ingmar Bergman.

V roku 1992 Woody natočil film Tiene a hmla, ktorý je poctou Fritzovi Langovi, G.W. Pabstovi a F.W. Murnauovi a vôbec vzdáva hold celému nemeckému expresionizmu. V druhej polovici deväťdesiatych rokov sa Woody venuje „ľahšiemu“ a menej vážnemu žánru ako napríklad v muzikáli Všetci hovoria: Milujem ťa alebo v komédii Mocná Afrodité, ktorej hlavná predstaviteľka Mira Sorvinová za hlavnú úlohu získava Oscara.

V novom tisícročí Woody nie je nič dlžný svojej povesti a rok čo rok natáča nové filmy, v ktorých dostáva šancu aj mladšia generácia hercov, ako napríklad Jason Biggs, Christina Ricci vo filme Čokoľvek alebo Scarlett Johanssonová vo filme Match Point - Hra osudu, ktorý sa nakrúcal v Anglicku.

V roku 1997 sa Woody po tretíkrát oženil (v roku 1956 vo veku dvadsať rokov si vzal za ženu Harlene Rosen, študentku filozofie s ktorou sa rozviedol v 1962, v 1966 sa zaplietol s herečkou z jeho vlastného filmu „Bananas“ Louise Lasser s ktorou sa oženil v 1966 a rozviedol v roku 1969) s adoptívnou dcérou Mie Farrow Soon-Yi, s ktorou si neskôr adoptovali dve deti.

Allenove filmy, či už to sú drámy alebo komédie, sú osobnou výpoveďou autora a mnohé odzrkadľujú jeho skutočný vzťah k umeniu, náboženstvu a láske. V roku 2005 v programe „The Comedian ´s Comedian“ vysielanom britskou televíziou bol Woody Allen zaradený do prvej päťdesiatky najlepších komikov a zabávačov všetkých čias, skončil na treťom mieste, aj to hovorí o jeho veľkej obľúbenosti u ľudí. Do dôchodku to Woodyho ešte moc neláka, takže verme, že nám ešte čosi tento filmový kúzelník ponúkne.

„Nechcem dosiahnuť nesmrteľnosť svojim dielom, ale tým, že neumriem.“ – Woody Allen

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Réžia

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1967 – Don´t Drink the Water
  • 1969 – Play It again, Sam
  • 1971 – Getting Even
  • 1975 – God: A Comedy in one Act
  • 1975 – Without Fearhers
  • 1980 – Side Effects
  • 1986 – Lunatic´s Tale
  • 1992 – Complete Prose of Woody Allen
  • 2005 – Writer´s Block: Two One Actplays
  • 2007 – Mere Anarchy

V češtine[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2000 – Bez peří (Without Fearhers)
  • 2003 – Vedlejší účinky (Side Effects)
  • 2003 – Vyřídit si účty (Getting Even)
  • 2007 – Čirá anarchie (Mere Anarchy)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Woody Allen
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Woody Allen