Akara
N'akụkọ ọdịnala, crone bụ agadi nwanyị nke nwere ike ịkọwa dị ka onye na-adịghị mma, onye ọjọọ, ma ọ bụ onye na-eme ihe ọjọọ, mgbe mgbe na-enwe njikọ anwansi ma ọ bụ nke karịrị nke mmadụ nke nwere ike ime ka ọ bụrụ onye na-enyere aka ma ọ bụ ihe mgbe ochie. Crone bụkwa onye a ma ama ma ọ bụ Nwanyị maara ihe. Dị ka ụdị njirimara, crone na hag nwere njirimara.

Old Woman Seen from Behind, nke Vincent van Gogh.
Okwu ahụ ghọkwara ihe pụrụ iche dị ka akụkụ nke atọ nke Chi nwanyị Atọ nke Robert Graves mere ka ọ bụrụ ihe a ma ama ma mesịa bụrụ ụdị ụfọdụ nke neopaganism. Na Wicca, okpueze ahụ na-anọchite anya Chi nwanyị Ọchịchịrị, Akụkụ gbara ọchịchịrị nke ọnwa, njedebe nke okirikiri; ya na Nne (Chi nwanyị Ọdịdị) na Nwanyị (Chi nwanyị Ụbọchị), ọ na-anọchi anya akụkụ nke okirikọ nke ndụ. Ụdị ihe atụ nke Beautiful Warlock, nke ọma ma ọ bụ nke ọjọọ, nwere ike ịgbanwe Crone ma ọ bụ Hag ka ọ dị mma, ma ọ bụrụ na achọrọ.[1]
N'etiti ụfọdụ ndị inyom
[dezie | dezie ebe o si]N'etiti ndị inyom na-eme ihe ike, "Ocheeze" bụ ememe omenala nke ịbanye n'oge amamihe, nnwere onwe, na ike onwe. [2]
Dị ka ọkà mmụta Clarissa Pinkola Estés si kwuo, Crone bụ "onye na-ahụ anya, onye na-ele anya n'ime oghere dị n'etiti ụwa ma nwee ike ịhụ ihe na-abịa, ihe bụ, na ihe dị ugbu a na ihe dị n'okpuru ma guzo n'azụ ọtụtụ ihe. [...] Crone na-anọchite anya ikike ịhụ, karịa naanị anya naanị ya, kama iji anya obi, na anya mkpụrụ obi, site n'anya nke ike okike na ike na ume nke psyche.
N'akụkọ ọdịnala
[dezie | dezie ebe o si]Crone, tinyere ọtụtụ ụmụ nwanyị ndị ọzọ dị n'ọtụtụ ọdịbendị iji dọọ aka ná ntị banyere ọdịdị ụmụ nwanyị. Akụkọ ahụ na-egosipụta mkpa ịma mma ndị ntorobịa dị n'etiti ụmụ nwanyị, na otu ụmụ nwanyị ndị okenye na ndị agadi si bụrụ ndị obi ilu na ndị ọjọọ n'oge agadi ha. Na mgbasa ozi, crone na-emekarị n'ihi ekworo, na-adọta ụmụ agbọghọ mara mma n'ọnọdụ ọjọọ, dịka a hụrụ na akụkọ Snow White.[3]
Okwu mmalite
[dezie | dezie ebe o si]Dị ka aha, crone banyere n'asụsụ Bekee n'ihe dị ka afọ 1390, nke sitere na okwu Anglo-French carogne (mkparị), n'onwe ya sitere na Old North French charogne, caroigne, nke pụtara nwanyị na-adịghị mma (nke pụtara n'ụzọ nkịtị "carrion"). Tupu okwu ahụ abanye n'asụsụ Bekee, edere aha nna Hopcrone (n'ihe dị ka 1323-1324).
N'iji ya eme ihe n'oge a, a na-akọwa crone dị ka "nwaanyị a na-asọpụrụ maka ahụmịhe, ikpe, na amamihe".
Clarissa Pinkola Estes na-atụ aro na okwu crone nwere ike isite na okwu okpueze (ma ọ bụ, la corona). Ọ bụ ezie na a maara okpueze dị ka okpuezi nke na-agba gburugburu isi ma guzobe ikike mmadụ dị ka onye ndu, "tupu nghọta a, a ghọtara okpueza, la corona, ka ọ pụtara ìhè nke gbara ahụ mmadụ gburugburu. A na-ewere La corona ka ọ na-enwu gbaa mgbe mmadụ doro anya, jupụtara n'ịhụnanya na ikpe ziri ezi. " Ya mere, Estes na-atụ aro, Crone bụ onye na-egosipụta ọkwa doro anya na / anya a.
Ihe Nlereanya
[dezie | dezie ebe o si]N'Akụkọ ifo Norse, Thor na-alụ ọgụ na onye isi ala Elli nke na-anọchite anya agadi.[4]
N'ime akụkọ akụkọ obodo Somerset na South West England, a na-ekwu na nwanyị nke alụlụ na-apụta mgbe ụfọdụ dị ka mkpịrịkọ crone; A kọrọ na ọ hụrụ ya ka ngwụcha afọ 1950.[1] N'akụkọ Scottish Highlands "Nwanne Ogbenye na Ọgaranya", onye crone jụrụ ka e liri ya, ruo mgbe ọgọ ya nwoke na-emesapụ aka, mgbe nke ahụ gasịrị, ọ bara ọgaranya dị ka nwanne ya nwoke nwere ọgaranya karị..[5]
N'akụkọ ọdịnala ndị Cuba, ndị agadi nwanyị na-apụtakarị dị ka ndị na-enyere aka, dị ka akụkọ banyere nwoke ahụ na-arịa ọrịa na-enweghị ike ị nweta ahụ ruo mgbe ọ zutere otu agadi nwanyị na-adụ ọdụ ka ọ na-eyi uwe nwoke na-enwe obi ụtọ n'ezie. Dị ka onye edemede Alma Flor Ada si kwuo, "Ha na-abụkarị ndị na-ejikọta ezinụlọ ọnụ, na-agafe omenala, ndị maara ọgwụgwọ ndị ga-agwọ ọrịa dị iche iche.".[6]
Hụkwa
[dezie | dezie ebe o si]- Annis Ojii
- Nne na-anọchi anya ndị nwụrụ anwụ
- Hag
- La Befana
- Eze Nwanyị (Snow White)
- Wicca
- Nne na-eme ihe ọjọọ
- Onye amoosu (akụkọ ifo)
- Ime amoosu
Edemsibia
[dezie | dezie ebe o si]- ↑ Roberts (2003). "The Crone in English Renaissance Drama". Medieval & Renaissance Drama in England 15: 116–137.
- ↑ Payerle (2016). "The Croning Ceremony". The Journal of Traditions & Beliefs 3 (1).
- ↑ Santos (2016). "WOMEN, MONSTROUS", in Weinstock: The Ashgate Encyclopedia of Literary and Cinematic Monsters. Routledge, 612–616. ISBN 978-1-317-04426-0.
- ↑ Chance (2004). Tolkien and the Invention of Myth. University Press of Kentucky, 153–154. ISBN 978-0-8131-2963-1.
- ↑ (1890) "The Poor Brother and the Rich", in Campbell: Popular Tales of the West Highlands: Orally Collected. A. Gardner, 237–243. OCLC 609004831.
- ↑ Blair (28 October 2015). Why Are Old Women Often The Face Of Evil In Fairy Tales And Folklore?. National Public Radio.