Russia
- Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu
Russia | |||
---|---|---|---|
| |||
![]() | |||
Ahenkuro | Moscow | ||
Mpɔtɛm | 17,098,246 km² | ||
Nnipa dodoɔ | 145,478,097 ab. (2022) |
Russia (Russia kasa mu: Россия, Rossiya, [rɐˈsʲijə]), anaa Russia Aman Nkabom no yɛ ɔman a ɛwɔ asasepɔn no so a ɛtrɛw kɔ Europa Apuei Fam ne Asia Atifi fam. Ɛyɛ ɔman a ɛso sen biara wɔ wiase, na n’asasesin a wogye tom wɔ aman horow so no kɛse yɛ kilomita ahinanan 17,098,246 (6,601,670 sq mi), na ɛka Asase asase a wotumi tena so no nkyem awotwe mu biako ho. Russia trɛw fa bere nhyehyɛe du-baako so na ɛne aman dunan kyɛ asase hye. Ɛyɛ ɔman a ɛto so akron a nnipa dɔɔso sen biara wɔ wiase ne ɔman a nnipa dɔɔso sen biara wɔ Europa, na nnipa bɛboro ɔpepem 147 na wɔte mu. Ɔman no ahenkurow ne kurow a ɛso sen biara ne Moscow. Saint Petersburg yɛ Russia amammerɛ beae ne kurow a ɛto so abien a ɛso sen biara. Nkurow akɛse afoforo bi ne Novosibirsk, Yekaterinburg, Nizhny Novgorod, ne Kazan.
Ɔman no Abakɔsɛm
[sesa]
Wɔ afeha a ɛto so 7-9 mu no, Apuei Fam Slav mmusuakuw bɛtraa ha, na wɔn mu binom tu fii nnɛyi Ukraine asasesin mu kɔɔ nnɛyi Russia atɔe fam. Wɔ Mfinimfini Mmere no mu no, na aman abien yi nsase wɔ ɔman biako ase, na ne kurow titiriw ne Kiev. Wɔ afeha a ɛto so 12 mu no, Kievan man no fii ase paapaee yɛɛ no ahemman ahorow a ɛsono emu biara.
Wɔ afeha a ɛto so 12 mu no, na Yuri Dolgoruky, Kievan ɔheneba Volodymyr Monomakh babarima a ɔto so asia no nni ahengua no ho tumi biara ma enti ofii ase gyee nsase a ɛwɔ atifi fam apuei no. Enti, wɔ afeha a ɛto so 12 mfinimfini no, Slav mmusuakuw puei wɔ Russia mfinimfini fam. Ansa na wɔreba no, na Finlandfo titiriw na wɔte Moscow a Yuri Dolgoruky hyehyɛɛ no. Ntawntawdi sɔree wɔ Vladimir-Suzdal Ahemman (ɛnnɛ Russia mfinimfini fam) ne Kiev Ahemman no ntam, na ɛmaa Kievan Rus gui wɔ 1169 mu[1].
Bere a Batu tow hyɛɛ wɔn so wɔ 1240 mu akyi no, Alexander Nevsky, atifi fam nsase so ɔheneba no bɛyɛɛ Batu ba a ɔfaa no sɛ ne ba, na biakoyɛ a wɔne Horde no yɛe no maa ne babarima Daniel a wadi mfe 16 no bɛyɛɛ Moscow ɔheneba a odi kan, na ɛno na ɛkyerɛɛ nnɛyi Russia mfiase. Mfinimfini mmere mu kurow foforo a ɛho hia wɔ nnɛyi Russia ne Veliky Novgorod a na ɛtaa ne Moscow bɔ abira na 1478 nkutoo na edii so nkonim.
Akyiri yi Ukraine ne Belarus tetew wɔn ho fii daakye Russia ho wɔ afeha a ɛto so 14 mu na wɔbɛyɛɛ Lithuania Ahemman Kɛse no fã (ɛde besi afeha a ɛto so 18 no, na nnipa baanu yi bɛn wɔn ho wɔn ho paa, na ɛnnɛ mpo Ukraine ne Belarus kasa no wɔ nsɛmfua koro no ara mu 84%).Wɔ afeha a ɛto so 15 awiei no, Sikakɔkɔɔ Kuw no mu paapaee bɛyɛɛ Crimea Khanate, Astrakhan Khanate, Kazan Khanate, ne Moscow Ahemman (Russia), a wɔko tiaa akodi ahorow pii a emu yɛ den, titiriw tiaa Lithuania Ahemman Kɛse no. Ná wɔtaa ko wɔ Smolensk kurow no ho. Wɔhyehyɛɛ Russiafo no fii Apuei Fam Slav mmusuakuw mu na wɔbɛyɛɛ ɔman a wɔatew wɔn ho wɔ Muscovite man no bere so wɔ afeha a ɛto so 16 mu[2][3][4][5].

Wɔ afeha a ɛto so 15 ne 16 mu no, wɔhyehyɛɛ Ukrainefo atitiriw - Zaporizhian Cossacks, akofo a wɔbɔɔ ɔman no ho ban fii afipamfo ntua ho. Russiafo baa Ukraine nsase so wɔ afeha a ɛto so 17 mu, na esiane ɔko a Ukrainefo dii de hwehwɛɛ ahofadi ne Poland nhyɛso wɔ 1648-1654 mu nti, wɔ Bohdan Khmelnytsky akanni ase no, wɔne Russia yɛɛ apam wɔ 1654 mu[6].
Na wommu Ukrainefo sɛ wɔn ankasa nnipa dodow no fã ma enti na wɔtaa yɛ adwuma wɔ tebea horow a emu yɛ den mu wɔ Russia mmusuakuw nsase so, na wobu apam a wɔyɛe wɔ 1654. (Ukrainefo 10,000 wuwui esiane tebea horow a ɛnyɛ nnipa de bere a na wɔresi Ladoga Asubɔnten no.) Eyi maa Hetman Ivan Mazepa tumi yɛɛ ɔman anidan wɔ 1708 mu, na obuu apam a ɔne Russia yɛe no so na ɔsrɛɛ sɛ wɔmma Sweden nyɛ apam[7]
Wɔ afe 1775 mu no, Russia sɛee Ukraine Cossackfo ne wɔn abankɛse Sich, na ɛde Ukrainefo pii yɛɛ nkoa ne Russification nhyehyɛe - Ukraine kasa ne amammerɛ a Russia atumfoɔ sɛee no wɔ aban kwan so. Saa nhyehyɛe yi ho nhwɛso a agye din sen biara ne Ems Edict (Эмский указ) ne Peter Valuev Edict (Валуевский циркуляр), a ɛbaraa Ukrainefo sɛ wɔmfa wɔn kurom kasa nni dwuma[8].

Wɔ 1914 mu no, Ɔhempɔn Nicholas II baraa Taras Shevchenko, Ukraine anwensɛm kyerɛwfo bi a wagye din awo mfe 100 afahyɛ wɔ Russia Ahemman no mu[9].
Wɔ 1917 mfiase no, February Ɔman Anidan a Alexander Kerensky dii anim no tuu ahemman nniso no fii hɔ , na ɛmaa nnipa a kan no na wɔhyɛ wɔn so no nyaa hokwan ko maa wɔn ahofadi[10] [11].
Bere a Lenin baa tumidi akyi no, ofii ɔmanko ase wɔ kan Russia Ahemman no mu, titiriw wɔ 1917–1921 mu wɔ Ukraine People’s Republic ne Soviet Russia ntam, a ɛmaa wɔkyekyɛɛ Ukraine mu wɔ Poland ne Russia ntam (efi 1922 - sɛ Soviet Union fã)[12].
Wɔ 1932-1933 mu no, Soviet aban a na ɛhyɛ Joseph Stalin ase no na ɛde Holodomor (ɔkɔm a nnipa de bae) bae, a aman pii a ɛwɔ wiase nyinaa gye tom sɛ ɛyɛ mmusuakuw asetɔre a wɔde tia Ukrainefo na ekunkum nnipa bɛyɛ ɔpepem 10[13].

Wɔ 1937 mu no, NKVD (akyiri yi USSR Ministry of Internal Affairs) too Ukrainefo anyansafo, mfoniniyɛfo, ne nyansahufo pii tuo, na wosiee wɔn afunu wɔ Bykivnyanskyi Kwae a ɛwɔ Kyiv, faako a wɔyɛɛ nkaedum bi bere a USSR gui akyi no[14].
Wɔ 1941-1945 mu no, Nasifo kunkum Ukrainefo 1/5.
Wɔ 1960-1980 mfe no mu no, Soviet aban no hyɛɛ wɔn a wɔsɔre tia no so, de wɔn guu afiase anaasɛ wɔde wɔn guu adwenemyare ayaresabea ahorow. Ná Vasyl Stus yɛ wɔn a wɔsɔre tia no a wɔagye din sen biara no mu biako. Wɔ 1985-1991 mu no, Soviet Union gui esiane demokrase mu nsakrae nti[15] [16].
Vladimir Putin dii tumi mprɛnsa so wɔ afe 2012 mu akyi no, Russia fii ase siw kasa mu ahofadi ano na ɛmaa n’asraafo a wɔbɛn Ukraine no yɛɛ kɛse, na ɔsan nso yɛɛ nsɛm a ɛnteɛ ho ɔsatu kɛse bi tiaa ɔman no. Nea ɛbɛyɛ na Ukraine ɔmampanyin Viktor Yanukovych abɔ ne tumi ho ban no, ɔtoo nsa frɛɛ Russia asraafo wɔ afe 2013 mu, na ɛno maa nnipa pii yɛɛ ɔsɔretia a wɔfrɛ no Euromaidan

Wɔ February 20, 2014, bere a na Yanukovych wɔ Kyiv no, Russia fii ase faa Crimea a ɛwɔ Ukraine kesee fam no, na akyiri yi ɛboaa Yanukovych ma oguan. Wɔ April 12, 2014 no, Russia fii ntua ase wɔ Ukraine apuei fam bere a asraafo a Igor Girkin a ɔyɛ Russia Ahobammɔ Dwumadibea (FSB) panyin di wɔn anim no faa Sloviansk kurow no. Wɔ April 13, 2014 no, Ukraine fii ase yɛɛ adwuma a wɔde ko tia amumɔyɛfo (ATO) de siw ntua yi ano[17] [18][19][20].
Eduu afe 2022 no, Russia nam abofra "Donetsk People's Republic" a Moscow nam Russia amammuifo Alexander Borodai so di so koraa no so fii ɔko a edi mũ ase tiaa Ukraine. Wɔ afe 2022 mu no, nnipa pii a wɔsɔre tiaa ɔko no huu amane wɔ Russia[21] [22] [23] [24].
Wɔ Ukraine no, Russia reyɛ ɔko mu nsɛmmɔnedi a anibere wom, te sɛ atopae a wɔtow gu mmeae a nnipa te, nkurow te sɛ Mariupol a wɔsɛe no, ne nsɛmmɔnedi a wɔyɛ tia ɔmanfo a wɔnyɛ asraafo de hu ɔsɔretia no na wɔhyɛ wɔn so, a mmofra a wɔkyere wɔn sie na wɔpam wɔn ka ho. Nsɛmmɔnedi a enye koraa a wɔde tia ɔmanfo a wɔnyɛ asraafo wɔ Ukraine ne okunkɛse a esii wɔ Bucha wɔ March 2022 mu no.

Wɔ nsasesin a wɔafa no mu no, Russiafo fii ase sɛee Ukraine nhoma ahorow wɔ sukuu ahorow, tete nneɛma akorae, ne nhomakorabea ahorow a ɛne Russiafo nsɛmmɔnedi nhyia mu, na wɔyɛɛ nea wɔfrɛ no "filtration camps" a wɔde ɔmanfo a wɔnyɛ asraafo guu afiase na wɔyɛɛ wɔn ayayade[25] [26] [27].
Asɛm a Timofey Sergeytsev, Russiani amammuisɛm ho ɔbenfo ne nyansapɛfo kyerɛwee, "Dɛn na Ɛsɛ sɛ Russia Ne Ukraine Yɛ?" (Russia kasa: Что Россия должна сделать с Украиной?) no, abakɔsɛm kyerɛwfo Timothy Snyder afrɛ no "Russiafo mmusuakuw asetɔre ho adesua nhoma"[28] [29]”.
Sources a ɛwɔ link no mu
[sesa]- ↑ Прибалтийско-финские народы России / Отв. ред. Е.И. Клементьев, Н.В. Шлыгина. — М.,: Наука, 2003. — С. 361. — 671 с.
- ↑ Тарас А. Е. Войны Московской Руси с Великим княжеством Литовским и Речью Посполитой в XIV—XVII вв. — М.; Минск : АСТ; Харвест, 2006. — 800
- ↑ Русско-литовские и русско-польские войны // Энциклопедический словарь Брокгауза и Ефрона : в 86 т. (82 т. и 4 доп.). — СПб., 1890—1907
- ↑ Кром М. М. Стародубская война (1534—1537). Из истории русско-литовских отношений. — М.: Рубежи XXI, 2008.
- ↑ Записки о Московіи XVI вѣка сэра Джерома Горсея. Переводъ съ англійскаго Н. А. Бѣлозерской. Съ предисловіемъ и примечаніями Н. И. Костомарова.— С.-Петербургъ: Изданіе А. С. Суворина, 1909. — 159 с.
- ↑ Об отмене стеснений малорусского печатного слова
- ↑ XIVЯК МОСКВА ЗНИЩИЛА ВОЛЮ ДРУКУ КИЄВО-ПЕЧЕРСЬКОЇ ЛАВРИ
- ↑ Об отмене стеснений малорусского печатного слова
- ↑ Ювілей Т.Г. Шевченка і студентські заворушення в Києві 100 років тому
- ↑ Корніеєнко Агніешка Розстріляне відродження / Rozstrzeelane odrodzenie, Краків-Перемишль 2010 (пол.), 272 с.
- ↑ Від українізації до русифікації. Інформаційний бюлетень ЗП УГВР. — Ч. 2. — Нью-Йорк, 1970.
- ↑ Історія української літератури XX століття: у 2 кн.: 1910—1930-ті роки: Навч. посібник/ за ред. В. Г. Дончика. — Кн. 1. — К.: Либідь, 1993. — С. 21.
- ↑ Репресовані кінематографісти. Актуальна пам'ять: Статті й документи /Кінематографічні студії. Випуск п'ятий. — К.: «Кіно-Театр»; «АРТ КНИГА», 2017. — 176 с.
- ↑ Українська література XX століття: навч.-метод. посіб. для студентів 2-го курсу, які навчаються за спец. 035 — Філологія (заоч. форма) / Нар. укр. акад., каф. українознавства; упоряд. О. В. Слюніна. — Харків: Вид-во НУА, 2018. — 128 с.
- ↑ Каганов Ю. О. Опозиційний виклик: Україна і Центрально-Східна Європа 1980-х — 1991 рр. — Запоріжжя, 2009.Касьянов Г. В. Незгодні: українська інтелігенція в русі опору 1960- 80-х років. — К., 1995
- ↑ Русначенко А. М. Національно-визвольний рух в Україні середина 1950-х — початок 1990-х років. — К., 1998.
- ↑ Террористы привязали мужчину с украинским флагом к столбу в Зугрэсе
- ↑ Попавший в плен боец АТО рассказал об издевательствах толпы у "столба позора"
- ↑ НЕZЛАМНІ: Ірина Довгань - історія донеччанки, катованої окупантами за допомогу українським бійцям
- ↑ Патріотка Ірина Довгань, яку катували терористи, розповіла, чому не вважає себе героїнею
- ↑ Laruelle M. Accusing Russia of fascism (англ.) // Russia in Global Affairs. — 2020. — Iss. 18, no. 4. — P. 100—123.
- ↑ Garaev D. The Methodology of the ‘Russian World’and ‘Russian Islam:’New Ideologies of the Post-Socialist Context (англ.) // The Soviet and Post-Soviet Review. — 2021. — Iss. 48, no. 3. — P. 367—390.
- ↑ Лариса Дмитрівна Якубова. Рашизм: звір з безодні. — Akademperiodyka, 2023. — 315 с.
- ↑ Tsygankov, Daniel Beruf, Verbannung, Schicksal: Iwan Iljin und Deutschland // Archiv fuer Rechts- und Sozialphilosophie. — Bielefeld, 2001. — Vol. 87. — 1. Quartal. — Heft 1. — S. 44—60.
- ↑ 'You can't imagine the conditions' - Accounts emerge of Russian detention camps
- ↑ Mariupol Women Report Russians Taking Ukrainians To 'Filtration Camps'
- ↑ Ukrainians who fled to Georgia reveal details of Russia’s ‘filtration camps’
- ↑ Russia's genocide handbook
- ↑ Это настоящий концлагерь: 21 фильтрационный лагерь создали оккупанты на Донетчине